Uprostred minulého týždňa sme vynikajúceho slovenského reprezentanta v endure Jaroslava Katriňáka zastihli v jeho martinskej dielni. Dával do poriadku svoje „vorky„. Bol to neklamný znak, že tohoročná súťažná sezóna má „odtrúbené“. Napriek tomu, že mal v nej veľa smoly, určite ju však nemusí zaradiť medzi neúspešné, lebo počas roka zožal viacero vavrínov. Až je to na neuverenie, keďže počas sezóny až dvakrát ležal na operačnom stole. Prvú operáciu postúpil už na jej začiatku.
„Trénoval som na sezónu. Mal som na ňu vytvorené veľmi dobré podmienky. Mal som prichystanú fabrickú motorku, takže moja príprava sa mohla sústrediť najmä na seriál majstrovstiev sveta. Hneď na úvod ma ale zaskočilo zranenie kolena, za tým nasledovala operácia, pri ktorej sa zistilo, že sú poškodené aj chrupavky,„ spomína Jaroslav Katriňák, „takže to vyzeralo na dlhšiu liečbu a nie na rýchle vyliečenie. Prestal som trénovať, išiel som na operáciu a po nej nasledovala rehabilitácia. Nestihol som prvé preteky seriálu MS a potom, keďže účasť na pretekoch je finančne veľmi náročná, sa mi už neoplatilo ísť na druhú polovicu seriálu, pretože veľkú stratu by som nedohnal.„
Z núdze cnosť
A tak musel urobiť z núdze cnosť. V priebehu sezóny sa Jaro rozhodol skúsiť „naskočiť„ aspoň do seriálu Majstrovstiev Európy. Ten sa začínal podstatne neskôr, ako svetový seriál. Preto okrem jedného stihol všetky ostatné preteky, a to mu napokon stačilo na celkové tretie miesto. „Tým som si trošku vykompenzoval svoju neúčasť na svetovom seriáli. Ale začiatok bol rozpačitý. Mal som natrénované oveľa menej ako moji dvaja súperi - Rakúšan Müller a Čech Baroš. Aj tak som ich predsa niekedy dokázal aj poraziť.„
Stálica slovenského endura napriek hendikepu opäť trónila aj na slovenských tratiach, ale začiatok sezóny, po operácii nebol jednoduchý. Bolo treba aj čosi pretrpieť. „Najväčšiu ranu som dostal na prvých pretekoch, ktoré sa konali v Polomke pri Brezne. Tam som zistil, že mi absolútne chýba sila, takže mi súperi uštedrili poriadnu ranu. Vôbec som nestíhal, bol som veľmi slabý, ťažko sa mi išlo, chýbala mi aj radosť z jazdy. Tieto preteky však boli pre mňa výzvou. Na ďalších pretekoch v Belušských Slatinách som bol na tom trošku lepšie fyzicky, ale moja konkurencia ma aj tak v pohode porážala. Počul som dokonca už aj také názory, že už som slabý, že už nič nedokážem. Práve to ma „vyhecovalo„, pretože ja som taký typ, ktorý sa ešte viac vyburcuje„.
Za úspechmi tréningová drina
Aj preto v čase medzi pretekami Jaroslav Katriňák podstúpil obrovskú tréningovú drinu. Získal rýchlosť aj výdrž a na ďalších pretekoch už jasne velil peletónu jazdcov. Až do konca seriálu vyhral všetky preteky. „Tí, ktorí ma hádzali do starého železa, boli prekvapení a ja som bol spokojný, že som im takto odpovedal.„
Z domácich jazdcov mu najviac šliapali na päty Radek Matoška, Ján Hrehor, Ivan Jakeš a z českých reprezentantov zasa Roman Michalík a Milan Baroš. Práve s týmito dvoma, keďže jazdili v rovnakej kubatúre, bol v priamom kontakte a mohol sa porovnávať. „ V prvých pretekoch mi dávali oni fleka, potom zasa ja im.„ S troma spomínanými slovenskými pretekármi, keďže jazdili v iných kubatúrach, sa zasa porovnával podľa dosiahnutých časov.
Katriňákova stupňujúca sa forma bola dobrou predzvesťou pred podujatím roka – Šesťdňovou, ktorá sa išla v Čechách, pre Jara takmer na domácej pôde. V časoch, keď jazdil za Duklu Praha, si získal v Čechách veľa fanúšikov. „Po jazdeckej stránke mi Šesťdňová vyšla veľmi dobre. Formu som mal ozaj dobre načasovanú. A čo bolo dôležité, mal som nielen motív dobre reprezentovať Slovensko, ale motivovalo ma to, že som opäť jazdil medzi špičkou, pretože tam boli všetci pretekári zo seriálu majstrovstiev sveta v endure. Dokázal som s nimi jazdiť druhé, tretie, piate časy„.
Počínal si ozaj skvele, spolu s ním celé slovenské družstvo. Potom však prišiel piaty deň. „Bol to pre mňa veľký šok. Zohol som sa k motorke, aby som dokončil opravu a keď som sa chcel vystrieť, nemohol som sa postaviť na pravú nohu. Skúšal som jazdiť ešte dve časovky, ale nešlo to. Keď ma prešla zlosť, povedal som si, že aspoň tie štyri dni som bol v Trophy tíme platným členom. Pomohol som družstvu maximálne, ako som mohol. Život je taký, človek musí s tým rátať, že sa stanú aj také veci, musí sa cez ne preniesť a ísť ďalej.„
Na koniec európsky bronz
Chcel-nechcel, jeho najbližšia cesta z Jablonca mierila do Martinskej fakultnej nemocnice, kde sa pod skalpelom lekára Štefana Petriščáka podrobil ďalšej zo „seriálu operácií“. Keď sme sa s nim vtedy stretli na izbe už žiaril pohodou a koval nové plány. Sedem dní po operácii na majstrovstvách Slovenska skúšal nohu, ako to pôjde. Potom prišli trojdňové Majstrovstvá Európy v Taliansku. „Koleno som mal otestované, vedel som, že je v poriadku. V priebežnom poradí som bol piaty, tri dni som mal na to, aby som predbehol minimálne dvoch jazdcov. Podarilo sa, takže som získal celkové tretie miesto. Konkrétne v týchto posledných pretekoch sezóny to bolo druhé miesto.„ Skvelá bodka za sezónou, v ktorej podstúpil dve operácie. Katriňák nie je padavka. Doteraz má za sebou sedem operácií. Na martinskej úrazovke ho už dobre poznajú nielen ako majstra sveta, ale aj ako pacienta. Teraz, po sezóne, ako nám povedal, sa cíti veľmi dobre. Hoci by si mohol dať odpočinok, motorku ešte nezazimoval. Jazdí stále, vraj, aby nevyšiel z praxe a udržiava si kondíciu. Po koncoročných sviatkoch opäť začne s prípravou naostro.
Zatiaľ, vraj, platí to, čo nám povedal ešte na lôžku v MFN, že budúci rok by chcel absolvovať európsky seriál pretekov v endure, ale všetko sa môže zmeniť. Prípadným zmenám sa budú prispôsobovať aj tréningové plány. „Uvidím, aké bude definitívne stanovisko z ta-
lianskej strany. Podľa toho sa budem musieť zariadiť.„
Napriek tomu už dnes kuje ciele na budúcu sezónu. Ani teraz nechce podliezať latku. „ Ak pôjdem seriál majstrovstiev Európy, budem chcieť dojazdiť na medailovej pozícii, ak svetový šampionát, potom by som chcel skončiť najhoršie do šiesteho miesta. V seriáli majstrovstiev Slovenska by som chcel zopakovať titul a takým najväčším prianím je, aby slovenský tím mohol cestovať do Brazílie na Šesťdňovú,„ dodal Jaroslav Katriňák.
(jk)
