V poslednom čase sa na oficiálnej i neoficiálnej pôde často diskutovalo o tom, či má martinská radnica záujem o riešenie problematiky bezdomovcov alebo nie. Diskusiu na túto tému odštartovala predovšetkým aktivita Daniela Diškanca, ktorý na vlastnom pozemku, blízko železničnej stanice v Priekope, začal budovať tábor pre bezdomovcov. Jeho, zaiste ušľachtilej, aktivite sa do cesty stavia množstvo legislatívnych, hygienických i technických noriem, ktoré stavbu v blízkosti trate chápu ako nelegálnu a v tomto zmysle k jej existencii vystavujú negatívne stanovisko. Napriek tomu, tábor, presnejšie jeho torzo, lebo nie všetko, čo má byť jeho súčasťou, je dobudované, stojí.
Tento problém sa opakovane dostal aj na rokovanie martinského mestského zastupiteľstva. Na tom ostatnom, ktoré sa uskutočnilo v posledný októbrový deň, bola predložená aj správa o riešení situácie bezdomovcov v Martine, okrem iného aj preto, aby sa predložili argumenty o tom, že radnica tento fenomén nepodcenuje a robí potrebné kroky, aby sa ľudia, ktorí sú bez strechy nad hlavou a ktorí chcú spolupracovať, ju získali a (hoci aj na prechodné obdobie) mali kde sa ubytovať. Hoci jej obsah viacerí diskutujúci poslanci označili za argumentačne nedostatočný, predsa len predložený materiál obsahoval viaceré punkty poukazujúce na aktivitu martinského mestského úradu riešiť problém bezdomovcov. Napríklad, už niekoľko rokov existuje v Martine ubytovňa pre túto kategóriu občanov Na kameni. Býva tam 28 bezdomovcov, a keďže je medzi nimi viac mužov ako žien, idú v nej rozširovať mužskú časť na úkor ženskej. Mimochodom, ide o jedinú ubytovňu tohto typu v Turci, využitú priemerne na 90 percent kapacity, ale takými spomedzi bezdomovcov, ktorí majú ochotu spolupracovať a zodpovedať za seba.
Spomínaná správa ďalej pripomínala, že radnica sa občas stretáva aj s naivitou pri riešení problematiky. Mnohí sú presvedčení, že ľudia bez strechy nad hlavou nemajú z čoho zaplatiť ubytovanie, lebo sú dlhodobo nezamestnaní. No pravdou je aj fakt, že majú nárok na sociálne dávky, ktoré používajú spravidla inak, ako na zabezpečenie bývania. V ubytovni Na kameni sa účtuje za deň 42 korún a jej obyvatelia sa snažia okrem dávok túto sumu získať aj príležitostnými prácami. Mesto má záujem podporovať predovšetkým tú skupinu bezdomovcov, ktorí sa snažia za pomoci štátu, samosprávy či organizácií tretieho sektora nájsť východisko zo svojej životnej situácie.
Ďalším z krokov radnice, ktorý poslanci na spomínanom rokovaní podporili, je výstavba dvojpodlažného objektu zohľadňujúceho požiadavku na sociálne bývanie v časti Bambusky. A hoci pôvodne sa mal parlament zaoberať len štúdiou objektu, počas diskusie bola vyslovená požiadavka, aby sa dostal do plánu investícií už na budúci rok.
Objekt v základnom variante obsahuje až 41 obytných buniek (podľa uváženia je možné zvýšiť jeho podlažnosť až na štyri podlažia) s centrálnym vstupom, kde sa nachádza vrátnica a spoločenská miestnosť. Pre všetky bunky sú riešené spoločné sociálne a hygienické zariadenia a kuchynka. Bunky, ako predpokladá štúdia, sú variabilné a je možné zväčšiť ich vypustením priečky.
Viera Legerská
