Krytá plaváreň v Martine mala osud podobný mnohým iným martinským stavbám, ktoré neskôr dali mestu dosť nepríjemný prívlastok – provizórne mesto. Postavilo sa tu viacero takých objektov (zväčša to boli práve športoviská), o ktorých mocní tej doby hovorili – to sú len také provizóriá, aby čosi bolo, pokiaľ sa postavia poriadne stavby. Tak sa hovorilo aj v 70. rokoch o krytej plavárni – viacerí si to dobre pamätáme: je to len také provizórne riešenie, kým sa postaví riadna murovaná krytá plaváreň s olympijským 50-metrovým bazénom. Veď šampióni v Martine rástli (Bukovský, Marček, Bizub a ďalší)... Samozrejme, nikdy sa v Martine na tie „poriadne„ stavby nedostalo, tie sa stavali v iných mestách. Martinu zostala len ďalšia nepríjemná prezývka – Budkovce.
Napriek všetkému sa stala krytá plaváreň významným športovým strediskom, práve tu rástli už spomínaní vynikajúci plavci, v krytom bazéne sa kulo aj majstrovstvo vrútockých vodných pólistov a neskôr aj mladých pólistiek, sem smerovali pravidelne zástupy detí toho najmenšieho školského veku, aby sa naučili plávať... Okolo plavárne sa začali budovať ďalšie, žiaľ tiež skôr iba provizórne športoviská, a tak vedľa vznikal celkom pekný športový areál.
Kto vie, kto nie – podobné kryté plavárne ako tá martinská vyrástli zo dve, tri aj v Čechách. Základ tvorili bazény určené na veľké zaoceánske lode, kde tvorili súčasť vybavenosti hosťovskej paluby. Niekoľko týchto lodných bazénov využila vtedajšia VHJ ZŤS Martin na výstavbu krytých plavární, jednoduchý projekt obohnal bazén kovovým plášťom, vnútri sa namontovala technológia, skromné priestory pre verejnosť (šatne, sprchy, bufet a pod.), no pri skromnosti, ktorá vtedajším časom pasovala, to bolo celkom dobré a užitočné dielo. Aj keď iba ako večné provizórium.
Havária
Prišli 90. roky, pekné dielko už nebolo ani pekné, pretože kovový plášť začal korodovať a pomaly sa rozpadávať, strecha zatekala, dierami sa tisol medzi kúpajúcich sa – chlad. Majiteľ (TJ ZŤS Martin) buď nemal finančné prostriedky na každoročné potrebné opravy, alebo ich jednoducho z iných dôvodov nerobil. V rokoch 1993 až 1995 devastácia vrcholila a provizórium doslúžilo – krytá plaváreň v Martina sa zavrela na zámku. Odstávka spôsobila ešte väčšiu galibu, pretože pri zastavení prevádzky sa „pozabudlo„ na odvodnenie celého systému, a tak v zime 1995 mráz poškodil aj dovtedy ešte funkčnú časť technológie. Odstavenie plavárne ju takmer definitívne pochovalo. Navyše, agresívne prostredie z výparov chlórovanej vody pôsobilo na kovové časti obvodového plášťa zhubne, doslova ho celé roky rozožieralo, a tým, že sa plášť pravidelne neopravoval a dielce sa nevymieňali, dostal sa celý plášť i časť strechy vlastne do havarijného stavu...
V takom vlastne prevzalo tento zdevastovaný majetok mesto a v takom stave sa oň začala starať martinská firma Sunny. Jej spolumajiteľ Slavomír Smik nám potvrdil, že jeho firma je od roku 1995 nájomcom plavárne. Hovorí: – Prevzali sme ju v stave havárie. Plaváreň nebola funkčná, firma musela združiť prostriedky, aby sme ju v roku 1996 mohli uviesť do chodu. Pre začiatok investovali okolo 800 tisíc korún a potom každý rok ďalšie prostriedky, opravili sme to najnutnejšie a vylepšili aj technológiu, niektoré prvky sa využili aj teraz pri rekonštrukcii, nebolo ich treba vymieňať. No, od začiatku nám bolo všetkým jasné, že bez zásadnej prestavby to nebude naďalej udržateľný stav.
Nový plášť i strecha
Už v roku 1998 sa začal rodiť projekt rekonštrukcie krytej plavárne, ale kým na radnici našli potrebné peniaze, uplynuli ďalšie tri roky. Samotná rekonštrukcia sa začala vlastne v novembri 2001 a do januára 2002 sa robili prípravné práce. Hlavná časť odštartovala 1. apríla a vo výbornom tempe pokračovala, aby sa skončila už 30. septembra 2002. Za šesť mesiacov sa zmenil tento občanmi už dosť ostro sledovaný objekt na nepoznanie. Aspoň zvonku.
Slavomír Smik: - Skutočne, najdôležitejšie časti rekonštrukcie vidno hneď na prvý pohľad - je to strecha a obvodový plášť. To bola nosná úloha prvej etapy rekonštrukcie. Strecha bola pôvodne z lepenky, betónu a živičnej vrstvy a po rokoch už nevydržala a začala zatekať. Teraz je z hliníkových platní, ktoré nepodliehajú korózii a mali by vydržať 40 rokov. Obvodový plášť bol práve z kovových dielcov, ako som spomínal, to bol veľký kameň úrazu, materiál vyslovene nevhodný do tohto prostredia. Teraz je vonkajší plášť zo špeciálnej plastovej fólie, steny sú vymurované z tehál a pokryté plastovou fóliou, čiže opäť materiál, ktorý by mal vydržať dlhé roky.
Aj podľa týchto slov, rekonštrukcia je zákrok pre budúcnosť. Ako hovorí S. Smik, použité boli kvalitné a špeciálne materiály (napr. protišmykové dlažby okolo bazénu, antikorové zábradlie a pod.) zamerané na to, aby vydržali v stále agresívnom chlórovom prostredí, takže ďalšiu investíciu do samotnej stavby možno očakávať najskôr za nejakých 30 rokov. Prvá, blesková etapa rekonštrukcie stála celkove 39 miliónov korún.
Slavomír Smik: - Samozrejme, zmenilo sa oveľa viac než plášť a strecha. Vymenili sme staré a poškodené časti rozvodov kúrenia a vzduchotechniky a výmenníkovej stanice. Zmenil sa profil bazénu, predovšetkým jeho hĺbka. Tá najväčšia bola 3,90 metra, teda podľa predpisu na skoky do vody. Nebola však využitá, a tak sme ju znížili na maximálne 2 metre. Bazén je teraz od 1,10 metra do 2 metrov. Tým sa zmenšil aj objem bazénu, ušetríme tým nielen množstvo vody, ale aj priestory, ktoré po bazénom vznikli úpravou jeho dna. V týchto priestoroch plánujeme v druhej etape rekonštrukcie vybudovať nové služby pre našich zákazníkov - konkrétne zväčšiť sauny, zriadiť odpočivárne a vírivé kúpele...
Ešte je čo naprávať
Okrem prvého pohľadu, pretože farebnosť plášťa a celkový vonkajší dizajn je zásadne iný než ho mala plaváreň pôvodne, návštevník nájde prvé novinky, až keď príde k samotnému bazénu. Vstupný areál, šatne, sociálne zariadenia so sprchami sú ešte pôvodné, čiže staré. Zatiaľ ako-tak vyhovujú, ale ich úroveň už dosť zjavne kontrastuje s vybavením toto „nového„. Najmä so samotným bazénom. Nové je nielen farebné riešenie s prevahou žltej, ale aj celkové parametre, ktoré viac vyhovujú plaveckej verejnosti. Dôležité je, že sa zmenili k lepšiemu teplotné pomery, jedným slovom v „hlavnej sále„ je oveľa teplejšie. Nový vzhľad, nové ponorné svetlá, nové vykurované a protišmykové dlažby... Až si návštevník želá, aby už všetko bolo takto pekne vynovené.
Slavomír Smik: - Môžem povedať, že reakcia našich návštevníkov na vykonané zmeny je pozitívna. Je jasné, že všetci by sme boli spokojnejší, keby už všetko bolo na úrovni dnešnej doby. Verím, že čoskoro sa dočkáme. Od apríla 2003 by sa mala začať druhá etapa rekonštrukcie, ktorá by mala skompletovať zmeny. Tá prvá bola zameraná na stavbu, ťažiskom tej druhej budú služby. Na prízemí to budú šatne, sprchy, rozšírenie sauny a ďalších služieb. Na prvom a druhom podlaží využijeme nové priestory na nové služby, ktoré tu nikdy neboli – fitnes a masáže.
Podľa našich informácií, projekt druhej etapy ešte nie je spracovaný, a tak nemožno povedať čiastku, ktorú by malo dokončene prestavby reprezentovať. Odhad odborníkov je – 9 až 10 miliónov...
Mesiac po...
Ako teda funguje vynovená krytá plaváreň v Martine po viac ako mesiaci od otvorenia? Zdá sa, že dobre. Slavomír Smik hovorí, že záujem verejnosti stúpol a návštevnosť je oproti minulosti vyššia o 10 až 15 percent. Zároveň očakáva, že ak sa dobudujú spomínané služby, záujem sa ešte zvýši. Podľa jeho slov počet hodín pre verejnosť asi o 20 percent väčší než býval a verejnosť má denne k dispozícii minimálne dve (v pracovných dňoch) a maximálne osem hodín (cez víkend). Dodáva: - Plaváreň je opäť tréningovým centrom pre vodnopólový klub Vrútky a plavecký klub Martin, opäť sa tu rozbieha plavecký výcvik detí. Máme záujem, aby najmä verejnosť mala dostatočný priestor využívať plaváreň, preto formou rôznych zliav a permanentiek sa snažíme vyjsť každému jednému v ústrety.
* * *
To, čo malo byť provizóriom, kým sa postaví „niečo poriadne„, zostane už zrejme definitívnym športovým vybavením mesta. Prvá vykonaná zmena dáva nádej, že po roku sa z tohto kedysi kovového experimentu stane aspoň „poriadne provizórium„ a na dlhé roky kvalitný „služobník„ po vode bažiacich Turčanov. Ako ďalší krok pri premene „Budkoviec„ na moderné mesto.
Igor Gabaj
