V závere októbra slovenská kultúra navždy stratila spisovateľa, zakladateľa slovenskej literatúry faktu – Vladimíra Ferka. Zomrel v Bratislave dňa 24. októbra. Jeho hlboko fundované, nápadité i precítené diela si získali srdcia veľkej rodiny čitateľov, dospelých i detí. V jeho literárnej tvorbe dominovalo Slovensko, jeho príroda i súčasnosť a bola úzko spojená s jeho povolaním novinára-reportéra. Výrazne sa orientoval na literatúru faktu (Veno z praveku, Na dne sveta, Trinásť zlatých kameňov, Žltý diabol, žltý boh, Diamanty, Magické kamene, Konopný kríž, Zlatá nostalgia a iné). Patrí k významným slovenským esejistom (Svetom, moje, svetom, Láska na Slovensku a iné). Zostavil tiež výber zo starých čínskych mýtov o pôvode sveta, bohoch a bohatieroch, pôvode človeka a prírodných javoch a zákonitostiach, ktorý vyšiel pod názvom Príbehy dračích cisárov. Mnohé diela venoval deťom a mládeži.
V roku 2001 dostal Vladimír Ferko na pôde Matice slovenskej v Martine slovenskú „nobelovku„ – Cenu Jozefa Cígera Hronského. Vtedy si okrem iného spomenul aj na jednu z besied, ktorú absolvoval v Turanoch. Počas nej prišla reč aj na ilegálnu tlačiareň, ktorú založili mladí antifašisti a ktorá zohrala svojho času dôležitú úlohu v odboji. Turanci už o nej nevedeli nič. „Takéto zlyhávanie pamäti,„ povedal „považujem za biedu tohto národa.„
Vo svojom literárnom odkaze nám ale on sám zanechal množstvo skvostov, ktoré pamäť tohto národa zachová aj pre budúcnosť.
(vl)
