Keď sme na jar tohto roku hovorili s predsedom oborov v akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky Ivanom Matúškom, práve sa skončilo vyjednávanie odborárov so zamestnávateľom. Výsledkom týchto rokovaní bola nakoniec predsa len podpísaná kolektívna zmluva. Ako nám vtedy povedal odborársky predák v „žoske„, hoci sa dohoda nerodila ľahko, predsa len, podľa neho táto podpísaná kolektívna zmluva priniesla novú kvalitu do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Výsledkom vyjednávania, bolo na jednej strane stanovenie povinnosti, ale na druhej strane rovnako aj práv zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľovi. V minulých dňoch sme s predákom odborov hovorili o tom, ako vo vrútockej „žoske„ plnia v kolektívnej zmluve dohodnuté pravidlá, či to, k čomu sa zaviazal zamestnávateľ sa aj plní, tak ako je to v dokumente podpísanom oboma stranami.
Od podpisu kolektívnej zmluvy medzi odborármi a zamestnávateľom v akciovej spoločnosti ŽOS Vrútky uplynul polrok. Ako ste spokojný s plnením záväzkov, ktoré sa v nej vedenie spoločnosti zaviazalo plniť voči zamestnancom. Nezostávajú predsavzatia iba na papieri?
Nie, predsavzatia nezostávajú iba na papieri. Naopak, zamestnávateľ si to, k čomu sa zaviazal v kolektívnej zmluve, plní. Treba povedať, že spolupráca zamestnávateľa s odborovou organizáciou je korektná a ozaj dobrá. Výsledky, ktoré akciová spoločnosť dosahovala v ekonomickej oblasti, boli veľmi dobré, to umožnilo zamestnávateľovi plniť aj predsavzatia vyjadrené v kolektívnej zmluve. Budem konkrétnejší. Len v prvom polroku našlo u nás prácu asi sto nových zamestnancov a práve pre dobré sociálne podmienky by chcelo u nás pracovať veľa ďalších záujemcov. Treba zdôrazniť, že v našej fabrike bola počas prvého polroka načas vyplácaná mzda, bez omeškania, pričom priemerná výška mzdy za prvý polrok bola 13 314 Sk. V prvom polroku malo 112 zamestnancov zvýšenú svoju tarifnú triedu.
Lenže vieme o tom, že zamestnanci vás po podpise kolektívnej zmluvy aj dosť kritizovali, že ste pristúpili na tvrdé podmienky, napríklad, pre výplácanie trinásteho platu. Dokonca, boli také reči, že takéto podmienky kolektívnej zmluvy nik nesplní…
Nič proti tomu, lebo pravdou je, že podmienky boli skutočne tvrdé. Výplata trinásteho platu bola a je podmienená prítomnosťou v práci a aj výkonmi. Ale ukazuje sa, že zamestnávateľ to mal asi dobre zrátane, pretože takmer 900 zamestnancov fabriky bude mať v novembri, podľa tejto kolektívnej zmluvy, vyplatenú nekrátenú výšku trinásteho platu a ďalších asi sto zamestnancov krátenú, podľa schválených kritérií. Určite nie nezaujímavým číslom je zníženie neprítomnosti v práci v priemere z 25 percent na 5 percent.
Hovorme ešte konkrétnejšie. Môžete nám, teda, aspoň orientačne povedať o akú sumu pôjde?
Už som spomenul priemernú mzdu za prvý polrok, z toho teda vyplýva, že v priemere 60 percent predstavuje sumu 8000 korún – to hovorím iba o prvej časti trinásteho platu a je celkom reálne, že bude aj druhá.
Okrem mzdových otázok sú v kolektívnej zmluve zakotvené aj otázky bezpečnosti pri práci. Venuje zamestnávateľ pozornosť aj tejto dôležitej súčasti pracovného procesu?
Určite áno. V oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci vykonávame pravidelné kontroly a s ich výsledkami oboznamujeme zodpovedných pracovníkov. Opäť budem konkrétny. V prvom polroku tohto roku bolo 21 pracovných úrazov – o sedem menej ako vlani za rovnaké obdobie, pričom najpodstatnejšie je, že ani v jednom prípade nešlo o smrteľný, ťažký, ale ani hromadný pracovný úraz. Pozitívom je, že dodržiavanie bezpečnostných predpisov sa premieta do hodnotenia pracovných výsledkov každého zamestnanca. Myslím si, že v tomto smere je veľkým pozitívom aj skultúrňovanie pracovného prostredia vo fabrike.
Ako využívate sociálny fond?
Sociálny fond u nás predstavuje takmer štyri milióny korún. Najväčšou položkou je príspevok na stravovanie a nás teší, že závodné stravovanie je u nás ozaj na vysokej úrovni. Opäť si pomôžem číslami. Ak pred dvoma rokmi bolo asi päťsto stravníkov v našej závodnej jedálni, dnes je toto číslo dvojnásobné. Sociálny fond sme tiež čerpali na šport aj kultúru. Vyplácané boli peňažné dary zamestnancom, ktorí odchádzali na starobný, či invalidný dôchodok. Pri narodení dieťaťa dostáva jeden z rodičov príspevok 5 tisíc korún a odmeňujeme aj darcov krvi.
Zdalo by sa, že nemáte žiadne problémy a všetko ide ako po masle, alebo sa mýlime?
Každodenných starostí je dosť a dosť. Ak sme čosi dosiahli, tak je to len otázka výsledkov spoločnosti a k tým sa bolo treba nejako dopracovať. Dnes určite človeku nič samo do lona nepadne, za výsledkami je vždy niekto konkrétny. Verejnosť vie, že sme boli úspešní v tendri na výrobu ľahkých motorových jednotiek. Ak ich začneme v blízkej budúcnosti vyrábať, bude vo firme dostatok roboty a nepochybne aj sociálne istoty budú ešte väčšie.
(jk)