Ako robia „dni športu„ v škole, ktorá nemá športoviská
Vyvrcholením športového úsilia žiakov v Turci sú už celé desiatky rokov Turčianske hry mládeže. V posledných rokoch k nim pribudli celoštátne propagované jesenné Dni športu. Ak to už býva zvykom, ich ťažiskom sa stali základné školy a organizátormi náročných podujatí – učitelia.
Na pondelok a utorok minulého týždňa budú určite veľmi dlho a v dobrom spomínať aj žiaci najväčšej martinskej základnej školy – ZŠ na Ul. Aurela Stodolu v Záturčí. Obdiv a uznanie si zaslúžia najmä ich učitelia. Prečo? Nuž, preto, lebo sa vedeli vysporiadať aj s takou prekážkou, akou bezpochyby je absencia základných športovísk. Škole totiž chýba nielen telocvičňa, ale nemá žiadne iné priestory na športovanie, ba ani školský dvor... Napriek tomu, učitelia zo Záturčia dokázali pre svoje deti zorganizovať niekoľkohodinový „festival„ pohybu, radosti a dobrej nálady.
Od rána až do popoludňajších hodín zaplnili vestibul, školské chodby a okolité chodníky stovky súťažiacich. Kým angličtinárka Marcela Štrbáková vysielala na štart desiatky nedočkavých korčuliarov a kolobežkárov, telocvikárka Andrea Bohušová sa v preplnenej chodbe v rytme disco „zmietala„ s vyznávačkami aerobiku, medzi ktorými (čuduj sa svete) nechýbali ani chlapci... S prvými lúčmi skúpeho slniečka vybiehali na 800 m dlhú trať pod taktovkou svojho učiteľa Petra Cingeľa priaznivci vytrvalostného behu. Do stredu (ale aj na okraj) veľkého terča sa zabodávalo vo vestibule tisíce viac i menej vydarených pokusov v hode šípok a do dlhočiznej výsledkovej listiny pribúdali ďalšie a ďalšie mená nedočkavých štartujúcich a ich výkony. Na opačnom konci chodby prebiehali ďalšie dve disciplíny. V tej prvej súťažiaci testovali úroveň svojho brušného svalstva, nuž a v tej
druhej „krotili„ občas neposlušné švihadlo... Štyri stolnotenisové stoly sú určite jediným športovým vybavením, ktoré môžu záturčianskym žiakom tí ostatní závidieť. Práve na nich 26 siedmakov a ôsmakov bojovalo o tituly majstrov školy. Kto iný než učiteľ prírodopisu mal mať pod palcom súťaž o najlepšie skáčuceho „žabiaka„ školy... Kým tí najlepší odchádzali domov s diplomami, ich učiteľ a rozhodca Ladislav Mihál bol stále ešte „v hlbokom predklone„...
Najviac divákov prilákal a najdramatickejšie súboje priniesol turnaj vo vybíjanej a najmä v minifutbale. Tento deň sa futbalová lopta mohla výnimočne kotúľať aj po školskej chodbe a sem tam udrieť aj na miesta, kde by to inokedy nebolo možné! Má to výhodu, keď rozhodcom takéhoto turnaja je človek, ktorý má pochopenie pre deti i šport a navyše je školníkom, ako je to v prípade Jána Sahúla.
Bodkou za vydarenými Dňami športu 2002 v ZŠ na Ul. Aurela Stodolu v Martine bol I. ročník kolkárskeho turnaja pedagógov, ktorého sa zúčastnilo v priekopskej kolkárni 22 zamestnancov školy. Nuž a úplne na záver – stolnotenisové stoly nie sú tým jediným, čo môžu deťom zo Záturčia žiaci mnohých iných škôl závidieť. Môžu im závidieť ešte niečo – učiteľov, ktorí dokážu rozdávať nielen vedomosti a zručnosti, ale aj úsmev, dobrú náladu a radosť z pohybu. A nielen počas Dní športu...
(mar)
