Príroda asi predsa len bude spravodlivá. Príkladom je azda aj martinský Rastislav Špirko, rodák z blízkych Sučian. O čo menej centimetrov výšky mu nadelila, o to mu dala do vienka viac šikovnosti, rýchlosti a určite aj hokejového talentu. Osemnásťročný talent je azda najväčším najpríjemnejším prekvapením tohto ročníka hokejovej extraligy. Suverenita, s akou vstúpil na extraligový ľad, je obdivuhodná.
Hokejistu šikovného, ako živé striebro na ľade nemožno prehliadnuť. Ako lasička sa dokáže prešmyknúť popri mantineli, aj keď sa ho obrovití obrancovia súpera snažia naň prilepiť. Na jeho veľkú trúfalosť odpovedajú nie vždy férovým spôsobom. Ukazuje sa, že tento martinský talent, sučianský rodák, by mohol mať skvelú budúcnosť. Jeho budúcnosť však už nie je vo hviezdach, je len v ňom. Na ňom bude záležať, či to všetko, čomu sa hovorí talent, dokáže zúročiť, ale rovnako, či dokáže stráviť aj slávu. Zatiaľ je všetko v poriadku. Skromný mládenec, tak ako sme ho poznali ešte ako nádejného dorastenca, stál po stretnutí so Zvolenom pred kabínou mužstva a ochotne odpovedal na naše otázky.
Už v prvom stretnutí proti Zvolenu ste mali blízko k zisku bodov, nakoniec vám víťazstvo ušlo v predĺžení. Teraz ste nad vicemajstrom jasne zvíťazili...
Bol to skvelý zápas. My sme úspechu podriadili taktiku a, samozrejme, pridali sme k tomu bojovnosť. Do zápasu sme išli s maximálnym odhodlaním. Navyše po tomto zápase prichádzala pauza, teda nemali sme dôvod sa šetriť. A ešte čosi navyše, chceli sme sa aj divákom trochu zavďačiť, pretože martinské hľadisko je fantastické a naši fanušikovia si zaslúžia takéto kvalitné, aj víťazné zápasy.
Po čiernej sérii piatich prehraných zápasov prišiel krásny záblesk piatich víťazstiev, čomu to pripisujete?
V tých piatich prehraných zápasoch sme sa šetrili a naberali sme síly (zažartoval s úsmevom martinský hokejový talent). Ale nie, teraz už vážne. Pripisujem to tomu, že sme sa nezlomili, ale zomkli sme sa ako kolektív po sérii prehier. Veľmi sme chceli aby prišiel obrat a ten ozaj prišiel. Zatiaľ sa nám darí a ja dúfam, že to bude aj ďalej takto pokračovať.
V tomto ročníku extraligy dávajú tréneri Milan Hovorka s Jánom Frolom šancu mladým, dokonca sa na vás spoliehajú aj pri presilovkách či oslabeniach...
Asi to bude tým, že sme sa chytili, ale treba povedať, že to naše uchytenie sa v mužstve je o to ľahšie a jednoduchšie, o čo viac sa mužstvu darí. Mne osobne sa výborne hrá so Šimurdom a Sýkorom. Fantasticky si rozumieme a myslím si, že v tom je základ. To, že si rozumieme, je asi vidieť aj na ľade, občas si zakombinujeme takmer naslepo.
Aký je vzťah starších hráčov k mladým spoluhráčom?
Samozrejme, že sú tu isté rozdiely, ale tie sú len v tom, že my zostaneme na ľade trošku dlhšie, aby sme pozbierali puky, ale v kabíne je to úplne iné. Tam sa rozdiely nerobia. Starší hráči nás medzi seba perfektne prijali, radia nám a aj pomáhajú. A čo je veľmi dôležité, povzbudzujú nás.
Po krásnom víťazstve prišla prestávka, ale nie priestor na oddych. Vy, spolu s Michalom Važanom idete s reprezentáciou Slovenska dvadsaťročných na podujatie do Nemecka...
V pondelok (4. novembra) nás čaká zraz v Trnave a odtiaľ cestujeme na turnaj, kde budeme hrať s Nórskom, Nemcami a Švajčiarmi. Bolo by výborné, keby sa nám darilo tak, ako doteraz v martinskom drese.
(jk),
