Vo futbalovom živote sa naozaj nestáva často, ba možno sa ešte ani nestalo, aby jedno mužstvo absolvovalo súťažný ročník bez straty čo len jediného bodu. A pritom je v podstate jedno o akú súťaž ide, pretože hádam najväčšou devízou futbalu, okrem jeho globálnej rozšírenosti (lebo sa dá hrať všade), je jeho vyrovnanosť. Jednoducho povedané, iba málokedy sa nájde mužstvo, ktoré vo svojej súťaži akoby „nemalo súpera„. A to sa práve stalo túto jeseň v I. triede turčianskych súťaží. Tým mužstvom je Tatran Turany.
Turany, po nečakanom a aj nelogickom zostupe, sa museli zmieriť zo svojou piatou sezónou v turčianskej lige. Trénerské kormidlo vzal do rúk Stanislav Petrík, no a všetko akoby sa obrátilo. Po jarnej šnúre krutých prehier prišla jesenná šnúra samých víťazstiev. Tatran absolvoval jesennú časť sezóny 2002/03 bez straty bodu!
Hovorili sme o tom, že je to rarita. Teraz už môžeme upresniť – je to svojim spôsobom rekord, alebo aspoň rekord vyrovnaný... Pozrime sa hlbšie ho histórie 42 ročníkov najvyššej turčianskej súťaže a vytiahnime z nej podobné kuriózne prípady „dominátorstva„ jedného z celkov. Na chválu turčianskej ligy je, že tých prípadov nie je až tak veľa...
Ak prepočítame bodové zisky mužstiev v jednotlivých ročníkoch podľa súčasnej „matematiky„ – teda za víťazstvo 3 body a za remízu 1 bod – tak najviac bodov za sezónu nazbieralo Dubové. V ročníku 1997/98 malo na svojom konte 76 bodov. Iba o bod menej (75) dosiahli víťazi nasledujúcich ročníkov – Valča v sezóne 1998/99 a Vrútky v sezóne 1999/2000. Lenže – dobre vieme, že v rôznych obdobiach hral v turčianskej lige rôzny počet účastníkov, a tak aj počet stretnutí jednotlivých ročníkov bol rozdielny (od 22 po 30). Dubové, Valča a Vrútky svoje vysoké bodové zisky získali práve v 30 zápasoch... Preto spravodlivým meradlom bude istý koeficient, teda priemerný bodový zisk na jeden majstrovský zápas ročníka. A tu už je poradie trochu iné – najlepšie je martinské béčko, ktoré v ročníku 1986/87 získalo v 22 zápasoch 58 bodov, čo je 2,64 bodu na zápas. Druhé je Dubové zo spomínaného ročníka 1997/98 – 2,53 bodu na zápas, no a tretie miesto patrí Diviakom – v sezóne 1960/61 získali v 22 zápasoch 55 bodov a v sezóne 1981/82 v 26 zápasoch 65 bodov, čo je v oboch prípadoch 2,50 bodu na zápas. Rovnaký bodový priemer majú aj Valča a Vrútky z už spomínaných sezón z konca 90. rokov...
To sú mužstvá, ktoré získali najviac bodov, ale ani jedno z nich neabsolvovalo celú sezónu bez prehry, nieto bez bodovej straty. Napokon, takého mužstva v celej histórii turčianskej ligy niet. Aj s jedinou prehrou prešlo celým ročníkom iba niekoľko málo mužstiev, presnejšie iba štyri, z toho Diviaky a Žabokreky dvakrát. Dynamo v sezónach 1960/61 a 1981/82 a Slovan v sezónach 1986/87 a 1988/89. Raz sa to podarilo Hutníku Martin (1967/68) a raz Turčianskym Tepliciam (1993/94)...
Ale podarilo sa niekomu zdolať celú jednu polsezónu bez straty bodu? To je vlastne otázka, ktorú chceme položiť už od začiatku. Odpoveď znie: Podarilo sa! Dokázal to Martin B vo svojej úspešnej sezóne, keď na jar roku 1987 vyhral všetkých 11 zápasov a vytvoril teda základný rekord turčianskej ligy. Tento rekord Turanci v tomto ročníku minimálne vyrovnali. Dá sa totiž povedať, že je to aj rekord nový, pretože vyhrali viac než 11 zápasov a zároveň vytvorili akýsi jesenný variant martinského rekordu.
V každom prípade, toto sú dva kluby, ktoré sa ako jediné môžu pochváliť stopercentným bodovým ziskom z jednej polsezóny!
Naozaj veľmi blízko rekordu boli na jeseň 1981 Diviačania. Tí z 13 zápasov 12 vyhrali a iba jediný remizovali. Prišli tak o historické prvenstvo. Rovnako tak Dubovčania neboli ďaleko od rekordného zápisu. Na jar 1998 zo 14 zápasov (vtedy sa jedno jarné kolo predohrávalo v jeseni 1997) plný tucet vyhrali a len dva remizovali...
Uvidíme ako budú Turanci pokračovať v tejto sezóne. Určite im ide o rýchly návrat do V. ligy, v tomto úsilí zrejme nenájdu „odporcu„. Možno budú chcieť svoju šnúru víťazstiev čo najviac predĺžiť a možno sa pokúsia aj o ďalší rekord...
Igor Gabaj
