Po stretnutí so Žilinou sme hovorili s kapitánom MHC Martin A. Lezom
Od začiatku hokejovej extraligy nastupoval s kapitánskym céčkom na drese hokejistov MHC Martin Róbert Stančok. Po jeho zranení, keď v niekoľkých zápasoch nútene absentoval, sa dostalo kapitánske céčko na hruď jednému z najskúsenejších hráčov Antonovi Lezovi. Nuž, a za éry jeho „vodcovstva„ sa mužstvu darí, takže aj po návrate Róberta Stančoka mu kapitánske céčko zostalo. O tom, že Anton Lezo je na ľade ozajstnou vodcovskou osobnosťou, hovorí aj interné hodnotenie martinských trénerov, v ktorom mal pred domácim stretnutím so Žilinou z celého mužstva jednoznačne najviac - 37 plusových bodov. Po víťaznom zápase so Žilinou, po krátkom povinnom vyklusaní sa, poskytol martinský kapitán rozhovor NŽT.
Stretnutím so Žilinou sa začala tretia šestina extraligového maratónu, ako hodnotíte doterajšie účinkovanie mužstva v súťaži?
Môžeme byť radi, že máme toľko bodov na svojom konte. Treba zdôrazniť, že je to aj zásluhou toho, že máme kvalitného brankára. Hneď od začiatku sme bojovali, ale treba povedať, že mali sme aj trochu šťastia, potom však prišiel útlm, ale teraz sa nám začalo dariť. Nechcem to zakríknuť, ale zdá sa mi, že sa dostávame do fazóny, máme aj viac sebavedomia a čo je veľmi dôležité, presadzujú sa hráči zo všetkých pätiek. Najmä to pokladám za veľmi dôležité v doterajšom priebehu extraligy.
Stretnutia potvrdili, že máte dosť natrénované, to sa ukazuje byť veľmi dôležité…
Samozrejme, keď je dosť natrénované a keď sa k tomu aj darí a sú aj výsledky, tak sa v zápasoch hrá ľahšie, všetko ide jednoduchšie.
Spomínali ste, že je dôležité je to, že sa presadzujú všetky päťky. Vy ste centrom prvej formácie. Ako hodnotíte spoluprácu s Kotlárikom a Riečičiarom?
Snažíme sa dodržiavať systém, ktorý nám tréner naordinuje. Nie vždy to každému z nás vyhovuje, ale snažíme sa to dodržiavať, pretože nejde o jednotlivca, ale o kolektív. Že to aj mne občas padne za brankárov chrbát ma, samozrejme, teší. Ale ja sa nepovažujem za vyloženého strelca, ja skôr šance pripravujem, ale keďže mojou povinnosťou sú aj obranné úlohy, tak sa v prvom rade snažím, plniť si dobre túto úlohu.
Do Martina ste sa vrátili po pôsobení v klube českej extraligy – v Litvínove. Môžete porovnávať mužstvo z ktorého ste pred rokmi odchádzali, s mužstvom do ktorého ste sa pred touto sezónou vrátili?
Keď som tu bol prvýkrát, boli v martinskom tíme veľké hokejové osobnosti. V čase, keď sme postupovali do extraligy, bolo martinské mužstvo rozhodne vyzretejšie, na ľade sme o sebe vedeli viac, súhra bola veľmi dobrá. Teraz je to skôr o mladosti, oduševnení a bojovnosti a aj o kolektívnom duchu, že zabojujeme jeden za druhého. Čo sa v Martine nezmenilo, to je výborné divácke zázemie. Je dôležité, že nám ľudia fandia aj vtedy, keď to nejde, lebo nie vždy sa darí. Žiaľ, nezmenila sa kvalita ľadu. V Martine je ľad určite najhorší zo všetkých extraligových štadiónov.
(jk)