Televízia Turiec bola opäť úspešná na českej prehliadke tvorby
regionálnych televízií, odniesla si aj jednu z hlavných cien
Ako sme už informovali, martinská Televízia Turiec získala nedávno na VI. ročníku prehliadky tvorby regionálnych televízií KAFKA 2002 v Kopřivnici jednu z hlavných cien, a to za príspevok o verejnom kempe pre bezdomovcov, ktorý súťažil v kategórii publicistika. Autori víťazného príspevku redaktorka Zuzana Ferenčíková a kameraman Ján Ličko vystúpili pri vyhlasovaní výsledkov súťaže pred auditórium ešte raz, a to za príspevok o medveďoch, ktorý porota ohodnotila čestným uznaním za profesionálny prístup k spracovaniu témy. O tom, ako vnímať tento úspech v kontexte bežnej práce televízneho žurnalistu a o formovaní zázemia pre tvorbu lokálnych televízií, hovoríme s autorkou „Kafkou„ oceneného príspevku Zuzanou Ferenčíkovou a výkonnou riaditeľkou Spolku lokálnych televíznych staníc Slovenska v Martine (LOToS) Natašou Petrovou.
Najskôr otázka – prečo sa slovenské lokálne televízie môžu zúčastňovať súťažnej prehliadky v Čechách a Česi na našej – tradičnom Worshope, ktorý sa koná každý rok zjari v Martine – nie?
N. Petrová: Vyplýva to zo štatútu nášho spolku. Na Workshope môžu súťažiť len členské televízie. Súvisí to predovšetkým s časovým rozvrhom prehliadky, ktorá pozostáva okrem súťažnej projekcie aj z odborných seminárov určených tvorcom, reklame i manažérom televízií. Program je taký nabitý, že sme pristúpili už aj k obmedzeniu dĺžky súťažných príspevkov. Spolupráci s českými tvorcami sa nebránime, práve naopak. Sú hosťami našej prehliadky a vzájomne sme si vymenili množstvo užitočných skúseností.
Napríklad?
N. Petrová: Napríklad - Česi podľa nášho vzoru zaradili do programu svojej prehliadky rozbory súťažných príspevkov. My sme využili možnosť rozšíriť podľa ich vzoru prehliadku o novú kategóriu – voľnú tvorbu.
Odhliadnuc od toho, je rozdiel medzi úrovňou prehliadky tvorby regionálnych televízií v Čechách a na Slovensku?
N. Petrová: Kto bol na viacerých ročníkoch prehliadky u nás a v Čechách, môže potvrdiť, že tvorba lokálnych televízií je na rovnakej úrovni. Vyplýva to z toho, že máme približne rovnaké podmienky – personálne, technické i finančné, čo má zásadný vplyv na prácu v štúdiách. Aj témy, ktoré sú obsahom príspevkov, sú rovnaké.
Z. Ferenčíková: Až na to, že Slováci, najmä televíznu publicistiku, chápu investigatívne. Idú po občianskych problémoch, poukazujú na ne, hľadajú východiská. Kdežto české publicistické príspevky sú pohodovejšie, tematicky síce rôznorodé, ale nie tak úderné. V čom sú ale jednoznačne lepší, to je práca s archívnymi materiálmi. Veľmi dobre a pri vhodných príležitostiach ich aj využívajú.
Tohtoročný úspech na českej „Kafke„ bol prvým pre Martin?
N. Petrová: Nie, už v prvých ročníkoch prehliadky Televízia Turiec získala ceny, tohtoročný úspech je pokračovaním trendu výroby dobrých materiálov v Martine. A vôbec, Slováci v Čechách bodujú každý rok a vždy ide o niektorú z hlavných cien. Spravidla ich donesú na Slovensko viac. Nás teší, že často sú to materiály, ktoré vyhrávajú i na Workshope, čo je potvrdením dobrej práce našej poroty.
Zastrešuje LOToS účasť Slovákov na prehliadke v Čechách?
N. Petrová: Nie, jednotlivým televíziám poskytujeme len potrebný servis súvisiaci s rozposielaním pozvánok, podmienok súťaže a podobne. Súťažné príspevky si v redakciách vyberajú sami. Do toho im ani v prípade našej prehliadky, ani českej, nezasahujeme.
Bolo tomu tak i v Martine?
Z. Ferenčíková: Áno. Hoci, my zásadne nevyrábame materiály pre súťaž. Snažíme sa, aby každý odvysielaný príspevok bol čo najlepší a keď príde pozvánka, kolektívne vyberáme na súťažné prehliadky to, o čom sme presvedčení, že môže zaujať. Bezdomovci a medvede – to boli témy, ktoré naozaj v minulých mesiacoch zaujali a ich odvysielanie malo dobrý ohlas. Bezdomovci preto, lebo ich kemp v Priekope bol problémom, ktorý v istom čase „pohol„ občanmi i úradníkmi. My sme naň komplexne poukázali, dostali sme na obrazovku ľudí, ktorí k nemu majú čo povedať a, zdá sa, že aj to pomohlo, lebo sa už pripravujú východiská. Medvede bola téma, ktorej sme sa venovali niekoľko dní. Všetky fakty, všetkých ľudí, ktorí boli kompetentní o premnožení medveďov hovoriť, sme si natočili, zostávalo len dostať na kameru medvede. Niekoľko nocí sme chodili aj so starostom Turčianskych Kľačian na posed a medvede nás nakoniec „odmenili„. Prišli. Bol to úžasný zážitok zo vzdialenosti niekoľkých metrov pozorovať správanie sa týchto zvierat. Prekvapilo ma, ako ticho sa dokážu pohybovať. Stavali sa na zadné nohy, vetrili a úžasnou rýchlosťou zmizli z dohľadu, keď zacítili nebezpečenstvo. Toto všetko sa nám podarilo dostať do príspevku a porota to ocenila.
Čakali ste výhru?
Z. Ferenčíková: Prekvapení sme boli skôr z toho, že sme nakoniec dostali dve ceny. Tušiť sme čosi tušili, lebo pri rozboroch príspevkov sa porota našich vôbec kriticky nedotkla. No podľa atmosféry, ktorá vládla pri vyhlasovaní výsledkov a podľa spontánnej reakcie kolegov z jednotlivých televízií, sme s Jankom Ličkom pochopili, že aj ostatní vedeli oceniť fakt, že v obidvoch prípadoch išlo o úderné reportáže, ktoré boli urobené naozaj dobre.
Ako teraz, s odstupom času, vnímate tento úspech?
Z. Ferenčíková: Ako zadosťučinenie. Človek občas musí pocítiť z hodnotenia druhých, že jeho práca nie je zbytočná, že má zmysel. Nám to povedali profesionáli, ktorí sedeli v porote. Je to motor do ďalšej práce, presvedčenie, že dobre urobiť materiál – to stojí zato. Nielen kvôli cenám zo súťaží, ale najmä kvôli spokojnosti so sebou samým, so svojou prácou a s tým, čo ňou možno dosiahnuť.
Viera Legerská