Dňa 22. októbra 2002 bolo v NŽT v rubrike: Napísali nám uverejnené krátke zamyslenie poslanca martinského mestského zastupiteľstva Jozefa Keráčika, ktorým reagoval na pokus o krádež busty T. G. Masaryka z areálu Strednej zdravotníckej školy v Martine. Obsah tohto zamyslenia bol dôvodom na reakciu, ktorú sme dostali od Branislava Geryka, predsedu Klubu priateľov TGM a MRŠ v Martine. Vyberáme z neho:
„Je obdivuhodné, ako na ploche niekoľkých riadkov môže jeden autor uraziť hlavu štátu (ČR), zdravotnícku školu MRŠ v Martine a Klub priateľov TGM a MRŠ. O čo vlastne autorovi ide? Zhodenie busty považuje síce za poľutovaniahodný čin motivovaný možno frejerinou, možno úmyslom a možno hlúposťou. Prezidentovi ČR dokonca dal do úst výrok, že na Slovensku bol symbol demokracie v deň svojho výročia zneuctený. O aké výročie išlo, to vie len sám autor. Prezident Havel pri odhaľovaní sochy vo Washingtone (na tomto akte bol prítomný aj slovenský exprezident Michal Kováč - pozn. red.) nemohol použiť informácie o zhodení busty v Martine, pretože o tom nemohol vedieť. K zhodeniu busty došlo v noci zo 16. na 17. septembra. Socha T. G. Masaryka v Amerike sa odhaľovala síce 19. septembra, ale prvá správa o vandalskom čine v Martine bola uverejnená v SME až 25. 9. a v Novom ŽIVOTE TURCA 1. októbra. Takže podozrenia, že V. Havel vedel o tom, čo sa stalo v Martine, alebo že si to dokonca objednal, aby o tom informoval svetovú verejnosť, sú nanajvýš nepravdepodobné. Domnievam sa, že namiesto podozrení by si pán poslanec mohol viac všímať vandalské činy súvisiace s krádežami búst nielen v areáli SZŠ, ale najmä na Národnom cintoríne a žiadať ich vyšetrenie. Možno sa ale čudovať pánovi Keráčikovi? Komunisti nikdy nemali radi Masaryka,„ končí svoj list B. Geryk.
