Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Ďalekohľadom do Kosova

Kosovo pozná väčšina Turčanov iba z televíznych a novinových správ, ale pred mesiacom sa z tohto kraja vrátili z mierovej misie príslušníci Práporu okamžitej reakcie v Martine. My sme oslovili niektorých z nich, aby nám povedali niečo o svojom poslaní v Kosove, ale najmä o každodennom živote v tomto vojnou zasiahnutom kraji. Ako sme sa dozvedeli, v lete sú tam veľké horúčavy, niekedy až do päťdesiatich stupňov na slnku a v zime mrazy a prívaly snehu ako na Slovensku.

Ako nám povedal nadporučík Miloš Glevaňák, slovenská rota ako súčasť Prvého československého práporu v Kosove pôsobila v blízkosti mesta Podujevo, kde plnila úlohu ochrany provincionálnej hranice pred nelegálnou činnosťou zo strany domácich obyvateľov. V tomto priestore sa snažili zabrániť vzniku a rozvoju kriminálnych aktivít miestneho obyvateľstva a vzniku etnických problémov. Posledná časť slovenskej jednotky dorazila do Kosova 20. februára a pôsobila tam až do 26. septembra. „Samozrejme boli to pre nás neoceniteľné skúsenosti, pretože sme spolupracovali s jednotkami NATO, mali sme možnosť vidieť ich techniku, preveriť si svoju jazykovú znalosť. Boli to poznatky na nezaplatenie,„ pokračoval Miloš Glevaňák.

Skryť Vypnúť reklamu

Za tento čas si môže cudzinec o Kosove urobiť ucelený a pomerne objektívny obraz, a to aj o spolužití dvoch etnických skupín obyvateľstva (Srbov a kosovských Albáncov), ktoré donedávna medzi sebou bojovali.

„Do Kosova som prichádzal s určitou predstavou o tejto časti Srbska, ale keď sme tam prišli, bol som prekvapený. Miestni obyvatelia nás prijali dobre a tak to zostalo až do konca misie. Dá sa povedať, že nás brali ako svoju armádu, pretože oni žiadnu nemajú. Samozrejme, našli sa tam aj výnimky, čiže ľudia, ktorým sme prekážali, ale to boli najmä tí, ktorí mali s nami konflikty pri kont­rolách. Naše kontroly boli zamerané najmä na zabránenie kriminality. Kosovo je krajina, kde je veľmi rozšírené nelegálne vyrubovanie, ktoré tam bolo na dennom poriadku. Veľmi sa tam kradnú aj motorové vozidlá a prevážajú a predávajú zbrane. My sme zastavovali automobily a kontrolovali sme ich, či v nich neprevážajú zbrane. Bola to väčšinou tvrdá práca, ktorú sme brali vážne a vážne ju brali aj domáci,„ začal rozprávanie o prvej kosovskej mierovej misii čatár Miroslav Haluška.

Skryť Vypnúť reklamu

Niekedy stačila aj slovenčina

Najintenzívnejšie kontakty s domácim obyvateľstvom mala časť slovenského kontingentu na odlúčenom pracovisku Sekirača, kde žili srbské rodiny a boli s nimi v každodennom kontakte. Ale najbližšie kontakty sme mali väčšinou s vojakmi mierových misií iných krajín, najmä s Čechmi a stretávali sme aj veľa Slovákov, ktorí pôsobili v armádach krajín NATO. Veľmi ma prekvapilo, keď sa mi po slovensky prihovoril vojak v uniforme, ktorú sme nepoznali a zistil som, že ide o slovenského rodáka,„ povedal nám Rastislav Déri.

Najlepšiu spoluprácu mal slovenský kontingent rozvinutú so švédskymi mierovými silami, s ktorými susedili a mali s nimi spoločnú hranicu. Švédi boli ústretoví pri plnení úloh, keď slovenská rota potrebovala prejsť cez ich územie, ale výborne spolupracovala aj s Britmi v oblasti Podujeva a niekoľko ráz sme sa stretli aj s príslušníkmi nórskeho, fínskeho a dánskeho kontingentu, a to pri plošných vyhľadávacích operáciách. „Pokiaľ viem, kontakty s miestnymi úradmi boli dobré a vychádzali v ústrety jednotkám KFOR aj medzinárodnej polícii, pretože sme tam boli kvôli tomu, aby sme nastolili aký-taký poriadok. Ozbrojené konflikty medzi kosovskými Albáncami a Srbmi sme, našťastie, nemuseli riešiť, ale v čase ich pobytu v Kosove mal takéto starosti francúzsky kontingent, keď počas demonštrácie kosovskí Albánci použili granát,„ povedal nám Miloš Glevaňák

Skryť Vypnúť reklamu

„Samozrejme, strach z nebezpečenstva je vždy, niektoré úseky boli zamínované, takže bol aj opodstatnený. Menší strach som mal z toho, že by obyvateľstvo použilo proti nám zbrane,„ doplnil ho Miroslav Haluška. Mnoho Kosovských Albáncov z radov štyridsiatnikov a päťdesiatnikov kedysi žilo na Slovensku, alebo v Čechách a s nimi sa slovenskí vojaci mohli porozprávať o tom, ako žijú, o ich zvykoch.

Viac náboženský ako

etnický konflikt

Vo vzťahoch medzi kosovskými Albáncami a Srbmi stále vládne nevraživosť. Vojaci z martinského Práporu okamžitej reakcie plnili na misii v Kosove aj úlohy ochranky, a to najmä Srbom, ktorí prišli na návštevu do Kosova. „Každý utorok sme robili konvoj srbskému autobusu - nišskému expresu, ktorý kosovskí Albánci vyhodili pred dvoma rokmi do vzduchu. Vieme, že veľmi častým javom zostávalo ostreľovanie srbských kamiónov, hoci za nášho pôsobenia k nemu nedošlo. Nevraživosť medzi kosovskými Albáncami a Srbmi pretrváva, a dá sa ostrániť jedine pôsobením na mladých ľudí, aby spolužitie dvoch rôznych kultúr začali vnímať inak. So zmiešanou srbsko-albánskou rodinou som sa v Kosove nikdy nestretol. Existujú tam síce zmiešané dediny, ktoré sú rozdelené na časti, kde bývajú iba Srbi alebo len kosovskí Albánci. Mám poznatky od vojakov iných armád, že museli ochraňovať Srbov alebo Albáncov aj vtedy, keď potrebovali prechádzať cez časť obce, kde žije iné etnikum. Neznášanlivosť vyplýva najmä z náboženských rozdielov. Pri hliadkovaní na komunikácii sme ale boli svedkami konfliktu dvoch kosovských Albáncov. Jeden išiel na bicykli a druhý na aute. Ten v automobile zastavoval, aby vzal do auta svoju rodinu a druhý Albánec si myslel, že ho chce zraziť. Keď auto zastalo, vytiahol nôž a chcel ho zabiť, ale my sme ho odzbrojili a odovzdali sme ho kosovskej polícii. Inak, Srbi a kosovskí Albánci sa vôbec nepriatelia a nestýkajú, žijú úplne oddelene .

V Podujeve, kde sme hliadkovali spoločne s Angličanmi, je pravoslávny kostol, ktorý ochraňovali 24 hodín denne britské jednotky. Keby ho prestali ochraňovať, kosovskí Albánci by ho vypálili. Videli sme aj veľa rozstrieľaných mešít, kde bolo vidieť, že útok bol namierený len proti budove. Srbi žili podobným spôsobom života, ako žijú Slováci, ale Albánci sú moslimami, a hoci sa snažia žiť európskym štýlom, islam výrazne ovplyvňuje ich kultúru. Prehľadávali sme aj bary a zábavné podniky, ale v nich sme nevideli žiadne dievčatá, iba mužov. Po meste sa na jednej strane prechádzali dievčatá, po druhej strane chlapci. Dievčatá ma nikdy nepozdravili. Bolo to vidieť aj pri práci. Chlapi väčšinou postávali a robili iba ženy, a to aj betónovanie,„ povedal o súčasných etnických problémoch v Kosove Miroslav Fejko

„Ak mám s niekym porovnať mentalitu a spôsob života kosovských Albáncov, podobní sú Rómom. Ak chceme vidieť podmienky, v akých žijú kosovskí Albánci, stačí sa ísť pozrieť v Martine na Bambusky. Keď som sa rozprával s jedným z tlmočníkov, Kosovu nedával veľmi veľkú šancu, a to ani v hospodárstve, ani v zvyšovaní životnej úrovne. Miestni obyvatelia majú síce pekné murované domy, ale skoro nič v nich nemajú. Väčšinou nie sú omietnuté a okolo nich býva neporiadok. Videl som pekný rodinný dom, ktorý na dokončenie potreboval osadiť okná, ale rodina, ktorá v ňom mala bývať, ho nemala záujem dobudovať a radšej žila v hlinenej chalupe po Srboch. Z nového domu si spravili senník. Jedného z domácich obyvateľov sme sa spýtali, kde pracuje. Odpovedal nám, že robí deti, ktorých mal sedem a načo by pracoval. Radšej sedel doma,„ pokračoval čatár Peter Krivák.

Veľa chudoby a málo luxusu

„ Pri jednej vyhľadávacej akcii sme sa stretli sme sa aj s humornou situáciou. Kamarát hľadal, či nie sú v byte skryté zbrane, otvoril aj práčku a uvidel v nej pavučinu. V Kosove som sa stretol aj s niekoľkými obyvateľmi, ktorí žili na veľmi vysokej životnej úrovni, čo svedčilo o tom, že to boli buď vysoko postavení členovia UČK (bývalá kosovská armáda), alebo politické špičky. Niektorí mali na dvore pred rodinným domom aj tri nové limuzíny a vo vnútri luxusné zariadenie. Väčšinou sme sa stretávali s chudobou,„ povedal nám o svojich skúsenostiach so životnou úrovňou obyvateľov Kosova Miroslav Fejko.

V Kosove je deväťdesiatpercentná nezamestnanosť. Vo väčších mestách je rozbehnutý trh zo zbraňami, drogami a vačšina obyvateľstva žije z nelegálnej ťažby dreva. Na vidieku každá rodina vlastní dve až tri kravy. Každý deň ich pasú, aby mali obživu. V meste je v každom druhom dome obchod a veľa autoumyvární a slovenskí vojaci tam videli iba dve fabriky.

„Neviem o tom, že by v Kosove existovala štátna kontrolná činnosť podnikania. Viem len to, že úradne sa vydávali povolenia na ťažbu dreva. V jednom prípade som sa stretol s povolením na ťažbu 500 kubických metrov dreva, čo si na Slovensku nedokážem predstaviť. Pritom sa nedá kontrolovať, či vlastník povolenia vyťažil len 500 kubíkov dreva. Väčšina obyvateľov sa ale s povolením na ťažbu dreva netrápi a denne väčšinou vyťažia od jednej do troch traktorových vlečiek dreva. Kosovo je krásne, má veľa lesov, dalo by sa porovnať so Slovenskom, ale je nešťastím, že tamojšie lesy tak drancujú,„ ukončil rozprávanie o pobyte slovenského kontingentu mierovej misie KFOR v Kosove M. Fejko.

Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 078
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 194
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 059
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 762
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 682
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 354
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 398
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 245
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 167
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 922
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Turčania takmer týždeň zápasili s povodňami

V Turčianskych Tepliciach sa liala voda z polí od Dolnej Štubne, na Dubovom museli pre zaliatu cestu meniť dopravné značenie, v Blažovciach živel ohrozoval príbytky, v Rakove ratovali gazdovstvá a v Košťanoch sa rieka Turiec vyliala na rozsiahle územia.

Aj v Blažovciach sa už chystali vrecia s pieskom.

Hokejisti by mohli dostať peniaze do dvoch týždňov

Spojenie dvoch najvyšších hokejových súťaží zväz nepodporil. Nedovoľujú to normy.

Na ľade naraz trénuje len päť hráčov a brankár.
V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?