Sobota, 24. júl, 2021 | Meniny má VladimírKrížovkyKrížovky

Ďalekohľadom do Kosova

Kosovo pozná väčšina Turčanov iba z televíznych a novinových správ, ale pred mesiacom sa z tohto kraja vrátili z mierovej misie príslušníci Práporu okamžitej reakcie v Martine. My sme oslovili niektorých z nich, aby nám povedali niečo o svojom poslaní v Kosove, ale najmä o každodennom živote v tomto vojnou zasiahnutom kraji. Ako sme sa dozvedeli, v lete sú tam veľké horúčavy, niekedy až do päťdesiatich stupňov na slnku a v zime mrazy a prívaly snehu ako na Slovensku.

Ako nám povedal nadporučík Miloš Glevaňák, slovenská rota ako súčasť Prvého československého práporu v Kosove pôsobila v blízkosti mesta Podujevo, kde plnila úlohu ochrany provincionálnej hranice pred nelegálnou činnosťou zo strany domácich obyvateľov. V tomto priestore sa snažili zabrániť vzniku a rozvoju kriminálnych aktivít miestneho obyvateľstva a vzniku etnických problémov. Posledná časť slovenskej jednotky dorazila do Kosova 20. februára a pôsobila tam až do 26. septembra. „Samozrejme boli to pre nás neoceniteľné skúsenosti, pretože sme spolupracovali s jednotkami NATO, mali sme možnosť vidieť ich techniku, preveriť si svoju jazykovú znalosť. Boli to poznatky na nezaplatenie,„ pokračoval Miloš Glevaňák.

Skryť Vypnúť reklamu

Za tento čas si môže cudzinec o Kosove urobiť ucelený a pomerne objektívny obraz, a to aj o spolužití dvoch etnických skupín obyvateľstva (Srbov a kosovských Albáncov), ktoré donedávna medzi sebou bojovali.

„Do Kosova som prichádzal s určitou predstavou o tejto časti Srbska, ale keď sme tam prišli, bol som prekvapený. Miestni obyvatelia nás prijali dobre a tak to zostalo až do konca misie. Dá sa povedať, že nás brali ako svoju armádu, pretože oni žiadnu nemajú. Samozrejme, našli sa tam aj výnimky, čiže ľudia, ktorým sme prekážali, ale to boli najmä tí, ktorí mali s nami konflikty pri kont­rolách. Naše kontroly boli zamerané najmä na zabránenie kriminality. Kosovo je krajina, kde je veľmi rozšírené nelegálne vyrubovanie, ktoré tam bolo na dennom poriadku. Veľmi sa tam kradnú aj motorové vozidlá a prevážajú a predávajú zbrane. My sme zastavovali automobily a kontrolovali sme ich, či v nich neprevážajú zbrane. Bola to väčšinou tvrdá práca, ktorú sme brali vážne a vážne ju brali aj domáci,„ začal rozprávanie o prvej kosovskej mierovej misii čatár Miroslav Haluška.

Skryť Vypnúť reklamu

Niekedy stačila aj slovenčina

Najintenzívnejšie kontakty s domácim obyvateľstvom mala časť slovenského kontingentu na odlúčenom pracovisku Sekirača, kde žili srbské rodiny a boli s nimi v každodennom kontakte. Ale najbližšie kontakty sme mali väčšinou s vojakmi mierových misií iných krajín, najmä s Čechmi a stretávali sme aj veľa Slovákov, ktorí pôsobili v armádach krajín NATO. Veľmi ma prekvapilo, keď sa mi po slovensky prihovoril vojak v uniforme, ktorú sme nepoznali a zistil som, že ide o slovenského rodáka,„ povedal nám Rastislav Déri.

Najlepšiu spoluprácu mal slovenský kontingent rozvinutú so švédskymi mierovými silami, s ktorými susedili a mali s nimi spoločnú hranicu. Švédi boli ústretoví pri plnení úloh, keď slovenská rota potrebovala prejsť cez ich územie, ale výborne spolupracovala aj s Britmi v oblasti Podujeva a niekoľko ráz sme sa stretli aj s príslušníkmi nórskeho, fínskeho a dánskeho kontingentu, a to pri plošných vyhľadávacích operáciách. „Pokiaľ viem, kontakty s miestnymi úradmi boli dobré a vychádzali v ústrety jednotkám KFOR aj medzinárodnej polícii, pretože sme tam boli kvôli tomu, aby sme nastolili aký-taký poriadok. Ozbrojené konflikty medzi kosovskými Albáncami a Srbmi sme, našťastie, nemuseli riešiť, ale v čase ich pobytu v Kosove mal takéto starosti francúzsky kontingent, keď počas demonštrácie kosovskí Albánci použili granát,„ povedal nám Miloš Glevaňák

Skryť Vypnúť reklamu

„Samozrejme, strach z nebezpečenstva je vždy, niektoré úseky boli zamínované, takže bol aj opodstatnený. Menší strach som mal z toho, že by obyvateľstvo použilo proti nám zbrane,„ doplnil ho Miroslav Haluška. Mnoho Kosovských Albáncov z radov štyridsiatnikov a päťdesiatnikov kedysi žilo na Slovensku, alebo v Čechách a s nimi sa slovenskí vojaci mohli porozprávať o tom, ako žijú, o ich zvykoch.

Viac náboženský ako

etnický konflikt

Vo vzťahoch medzi kosovskými Albáncami a Srbmi stále vládne nevraživosť. Vojaci z martinského Práporu okamžitej reakcie plnili na misii v Kosove aj úlohy ochranky, a to najmä Srbom, ktorí prišli na návštevu do Kosova. „Každý utorok sme robili konvoj srbskému autobusu - nišskému expresu, ktorý kosovskí Albánci vyhodili pred dvoma rokmi do vzduchu. Vieme, že veľmi častým javom zostávalo ostreľovanie srbských kamiónov, hoci za nášho pôsobenia k nemu nedošlo. Nevraživosť medzi kosovskými Albáncami a Srbmi pretrváva, a dá sa ostrániť jedine pôsobením na mladých ľudí, aby spolužitie dvoch rôznych kultúr začali vnímať inak. So zmiešanou srbsko-albánskou rodinou som sa v Kosove nikdy nestretol. Existujú tam síce zmiešané dediny, ktoré sú rozdelené na časti, kde bývajú iba Srbi alebo len kosovskí Albánci. Mám poznatky od vojakov iných armád, že museli ochraňovať Srbov alebo Albáncov aj vtedy, keď potrebovali prechádzať cez časť obce, kde žije iné etnikum. Neznášanlivosť vyplýva najmä z náboženských rozdielov. Pri hliadkovaní na komunikácii sme ale boli svedkami konfliktu dvoch kosovských Albáncov. Jeden išiel na bicykli a druhý na aute. Ten v automobile zastavoval, aby vzal do auta svoju rodinu a druhý Albánec si myslel, že ho chce zraziť. Keď auto zastalo, vytiahol nôž a chcel ho zabiť, ale my sme ho odzbrojili a odovzdali sme ho kosovskej polícii. Inak, Srbi a kosovskí Albánci sa vôbec nepriatelia a nestýkajú, žijú úplne oddelene .

V Podujeve, kde sme hliadkovali spoločne s Angličanmi, je pravoslávny kostol, ktorý ochraňovali 24 hodín denne britské jednotky. Keby ho prestali ochraňovať, kosovskí Albánci by ho vypálili. Videli sme aj veľa rozstrieľaných mešít, kde bolo vidieť, že útok bol namierený len proti budove. Srbi žili podobným spôsobom života, ako žijú Slováci, ale Albánci sú moslimami, a hoci sa snažia žiť európskym štýlom, islam výrazne ovplyvňuje ich kultúru. Prehľadávali sme aj bary a zábavné podniky, ale v nich sme nevideli žiadne dievčatá, iba mužov. Po meste sa na jednej strane prechádzali dievčatá, po druhej strane chlapci. Dievčatá ma nikdy nepozdravili. Bolo to vidieť aj pri práci. Chlapi väčšinou postávali a robili iba ženy, a to aj betónovanie,„ povedal o súčasných etnických problémoch v Kosove Miroslav Fejko

„Ak mám s niekym porovnať mentalitu a spôsob života kosovských Albáncov, podobní sú Rómom. Ak chceme vidieť podmienky, v akých žijú kosovskí Albánci, stačí sa ísť pozrieť v Martine na Bambusky. Keď som sa rozprával s jedným z tlmočníkov, Kosovu nedával veľmi veľkú šancu, a to ani v hospodárstve, ani v zvyšovaní životnej úrovne. Miestni obyvatelia majú síce pekné murované domy, ale skoro nič v nich nemajú. Väčšinou nie sú omietnuté a okolo nich býva neporiadok. Videl som pekný rodinný dom, ktorý na dokončenie potreboval osadiť okná, ale rodina, ktorá v ňom mala bývať, ho nemala záujem dobudovať a radšej žila v hlinenej chalupe po Srboch. Z nového domu si spravili senník. Jedného z domácich obyvateľov sme sa spýtali, kde pracuje. Odpovedal nám, že robí deti, ktorých mal sedem a načo by pracoval. Radšej sedel doma,„ pokračoval čatár Peter Krivák.

Veľa chudoby a málo luxusu

„ Pri jednej vyhľadávacej akcii sme sa stretli sme sa aj s humornou situáciou. Kamarát hľadal, či nie sú v byte skryté zbrane, otvoril aj práčku a uvidel v nej pavučinu. V Kosove som sa stretol aj s niekoľkými obyvateľmi, ktorí žili na veľmi vysokej životnej úrovni, čo svedčilo o tom, že to boli buď vysoko postavení členovia UČK (bývalá kosovská armáda), alebo politické špičky. Niektorí mali na dvore pred rodinným domom aj tri nové limuzíny a vo vnútri luxusné zariadenie. Väčšinou sme sa stretávali s chudobou,„ povedal nám o svojich skúsenostiach so životnou úrovňou obyvateľov Kosova Miroslav Fejko.

V Kosove je deväťdesiatpercentná nezamestnanosť. Vo väčších mestách je rozbehnutý trh zo zbraňami, drogami a vačšina obyvateľstva žije z nelegálnej ťažby dreva. Na vidieku každá rodina vlastní dve až tri kravy. Každý deň ich pasú, aby mali obživu. V meste je v každom druhom dome obchod a veľa autoumyvární a slovenskí vojaci tam videli iba dve fabriky.

„Neviem o tom, že by v Kosove existovala štátna kontrolná činnosť podnikania. Viem len to, že úradne sa vydávali povolenia na ťažbu dreva. V jednom prípade som sa stretol s povolením na ťažbu 500 kubických metrov dreva, čo si na Slovensku nedokážem predstaviť. Pritom sa nedá kontrolovať, či vlastník povolenia vyťažil len 500 kubíkov dreva. Väčšina obyvateľov sa ale s povolením na ťažbu dreva netrápi a denne väčšinou vyťažia od jednej do troch traktorových vlečiek dreva. Kosovo je krásne, má veľa lesov, dalo by sa porovnať so Slovenskom, ale je nešťastím, že tamojšie lesy tak drancujú,„ ukončil rozprávanie o pobyte slovenského kontingentu mierovej misie KFOR v Kosove M. Fejko.

Braňo Gregor

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  2. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  3. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny
  4. Od Česka až po Jadran
  5. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  6. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci
  7. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu?
  8. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  9. Deti často nie sú na letnú škôlku alebo tábor vhodne pobalené
  10. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. Riziko úrazov je počas letných prázdnin vyššie
  3. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  4. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  5. Tatravagónka Poprad ponúka stabilnú prácu a kariérny rast
  6. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. Svet bude fungovať na dátach a tie sú pre Slovensko priorita
  9. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti
  10. VÚB banka ešte viac posilní leasingové služby
  1. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 12 782
  2. Pätnásť miest v Rakúsku na letné potulky 6 515
  3. Vedci skúmali slovenskú magnéziovú minerálku. Výsledok prekvapí. 6 210
  4. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 892
  5. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 5 724
  6. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 785
  7. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 110
  8. Od Česka až po Jadran 3 099
  9. Nový Volkswagen Polo GTI prináša radosť z jazdy s dvojlitrom! 2 967
  10. Nikto im nezatlieska. Koľko medailí získajú Slováci v Tokiu? 2 292
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Deti zo skautského tábora museli prespať v Kultúrnom dome.

Silná búrka a krupobitie zaplavili stany, v ktorých táborili malí skauti.


19m
Skvelá hokejová patria sa pravidelne stretáva už štrnásť rokov.

Hokejová partia, ktorá robila fanúšikom radosť počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, sa pravidelne stretáva.


19 h
V tomto kryte prišiel brutálnym spôsobom Jozef z Dubového o život.

Mladíci z Martina sú stíhaní za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy v spolupáchateľstve. Skutok bol navyše podľa orgánov činných v trestnom konaní spáchaný surovým alebo trýznivým spôsobom.


SITA 20 h
Pani Viera sa tešila na tulipány, prišla o ne na jar. Zlodej si pravidelne všímal jej záhradku

Záhradka pre mnohých ľudí veľa znamená. Zvlášť pre tých, ktorí bývajú v panelákoch. Zveľaďujú, venujú jej veľa času. O to viac potom mrzí, keď niekto ich robotu nezmyselne zničí.


23. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Krásno nad Kysucou žiada ďalší a dlhší termín.


22. júl

Na ceste I/11 sa tvorili od skorého rána kolóny.


23. júl

Dagmar Kačírekovú nahradí na poste prednostu okresného úradu Rastislav Kňaze.


23. júl

Ľudia sú nespokojní, musia dlho čakať.


24 h

Už ste čítali?