Ešte začiatkom augusta na vydarených Nočných vlnách 2002 sa predstavila aj martinská skupina Váh. Pretože ich tvorba bola dosť netradičná, tak sme ich hneď po koncerte vyspovedali. Hádam nevadí, že medzi rozhovorom a jeho uverejnením ubehli celé tri mesiace.
Predstavíte sa čitateľom M - fóra?
Všetci: - V kapele hráme štyria - Zuzana Žigmundová (spev), Ondrej (gitara) , Rado (basová gitara) a Marek (bicie) Gregorovci. Okrem toho hrá Ondrej aj v kapele Čisté tvary, Rado v skupine Možno príde aj otec a Zuzka predtým spievala v kapele s názvom Doctor Dio.
Váh - prečo taký názov?
Marek: - Lebo je to krátke a dobre sa to hovorí. Ale vodu nemám rád...
Ako dlho hráte spolu?
Zuzana: - Chalani hrajú spolu už šesť rokov. Ja som sa k nim pridala pred troma rokmi.
Štýl vašej hudby je dosť netypický. Súhlasíte?
Rado: - Už sme hrali všetko, čo sme boli schopní zahrať. Neviem to zaškatuľkovať, je to zmes rôznych štýlov. Spievame anglicky aj slovensky.
Údajne máte problémy pri nacvičovaní skladieb...
Marek: - To je pravda, pretože miestnosti sa dajú vybaviť iba po známosti. Ak nemáte známeho, ktorý by vám mohol miestnosť prenajať, tak nemáte šancu. A pritom sú v meste voľné toľké pivnice!
Rado: - Aj keď majitelia týchto pivníc v nich nič neskladujú, tak pýtajú za nájom veľké peniaze. Takisto v kluboch sú chabé podmienky, kapela finančne prerobí, zárobok je takmer nulový a kopa je iba starostí.
Napriek tomu hráte ďalej a s chuťou. Aké sú vaše plány do budúcnosti?
Zuzana: - Chceli by sme natočiť CD. Ale aj to je dosť drahá záležitosť...
Čo je pre vás najväčším úspechom?
Ondrej: - Najväčším úspechom je, keď nás niekam zavolajú ešte raz. Viete, tu v Martine veľmi chýba klubová scéna, kde by sa mohli začínajúce kapely pravidelne predstavovať.
Monika Vajdová
