Sála plná známych tvárí. Ako na dobrej rodinnej oslave. Takto sa vedno zišli, usadli sa a dlhé hodiny debatovali o tom jednom jedinom, čo im napĺňalo a azda ešte aj napĺňa životy – o futbale. Tí najmladší mali cez štyridsať, tí najstarší okolo sedemdesiatky, ba osemdesiatky... Takto sa stretli v sobotu 19. októbra v martinskom zábavnom centre Kocka, aby si pripomenuli 90. narodeniny klubu, ktorému dali zo seba to najlepšie: modro-bielym farbám martinským...
Martinské spomínanie malo niekoľko vzájomne prepletených rovín. Tí, čo mali to šťastie, a takých tu bola väčšina, spomínali na krásne časy, keď martinská zástava viala vysoko na slovenskom futbalovom nebi. Hoci martinský dres sa v I. lige objavil iba jediný raz, o Martine platí to, čo povedal prítomným športový riaditeľ SFZ Vladimír Wänke: „Sú futbalové bašty prirodzené a neprirodzené. Martin je tou prirodzenou...„ 90-ročná história klubu, ako ju zmapoval vo svojom príhovore jeho súčasný prezident Ján Ondečko, núka viacero dôkazov. Napríklad, ťažko nájdete na Slovensku klub, ktorý odohral takmer 800 majstrákov v povojnovej druhej najvyššej súťaži... Druhou rovinou je súčasnosť. To, žiaľ, museli pripomínať viacerí, nahlas to povedal napríklad aj nestor martinského futbalu Eugen Lazišťan – kríza klubu ešte nebola nikdy taká hlboká ako je dnes! A hoci to nijako nepokazilo výbornú atmosféru oslavy, predsa to len rezonovalo v povetrí príjemnej kaviarne. Viceprezident SFZ Jozef Paršo je však presvedčený, že kríza dlho trvať nebude, lebo futbal je dynamický fenomén. Noví ľudia a nová motivácia je podstatná... Podľa neho sa to v Martine začalo správne otáčať k lepšiemu.
Treťou rovinou je samozrejme – budúcnosť. Tá martinská spočíva v mládeži, preto sa neraz skloňovalo slovíčko Fomat. Mimochodom, martinská „dospelá mlaď“, teda súčasný mančaft, si pochutnávala v tom istom čase ako oficiálni hostia osláv na rezňoch na dobrom guláši na štadióne... No v súvislosti s budúcnosťou sa azda najviac spomínala martinská radnica a teda ďalšie „lámanie„ železných zvykov. Už nie strojárne, ale mesto je nádejou futbalu (napr. v malej ankete, aký by mal byť nový názov klubu bol najpočetnejší návrh – martinský futbalový klub). Primátor Stanislav Bernát prišiel medzi oslávencov síce neskoro, až po oficiálnom programe, ale prišiel – čo vo futbalovej rodine nebývalo zvykom. Oficiálne potvrdil svoj sľub, že radnica nájde milión či viac na podporu mládežníckeho futbalu, ba dokonca vykreslil ako optimistický aj projekt výstavby nového štadióna...
No, martinský futbal musí najmä zostať pri zemi a bojovať. Aby bolo o desať rokov, pri storočnici, čo oslavovať. Aby to martinské futbalové krásno (lebo ako na všeobecné prekvapenie povedal riaditeľ Martinského hokejového klubu Jaroslav Dzurec: „Futbal bude vždy číslo jedna...„) nebolo iba hlboko v spomienkach.(baj)
