Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Martin sprovinčnieva...

Lepšie je zastaviť sa pri neokrúhlom výročí a pozrieť sa pravde do očí

Pred ôsmimi rokmi schválila Národná rada SR zákon č. 241/94 Zb. o Martine, centre národnej kultúry Slovákov. Bola z toho radosť. Zdalo sa, že po desaťročiach vedomej i nevedomej diskriminácie Martina sa veci pohnú dopredu aspoň krokmi, ak nie už míľovými skokmi, ktoré by boli potrebné na to, aby sa všetko zameškané dohonilo. Aj preto, lebo po roku 1989 sa situačná priazeň pre Martin (i tak nevysoká) začala pomaly vytrácať. Bilancovať pri neokrúhlom výročí aj nepresnom dátume – to sa robiť nezvykne. Niekedy však nezaškodí pozamýšľať sa aj mimo termínov osláv sprevádzaných schôdzami, prejavmi a prípitkami. Pri slávnostnej nálade sa nepatrí hovoriť o nepríjemných okolnostiach reálneho života. Preto tieto riadky už teraz, aby sa nemuselo banovať za stratenými príležitosťami a konštatovať, že už je príliš neskoro.

SkryťVypnúť reklamu

Koľkože od prijatia pamätného zákona o Martine pribudlo v meste vysokých škôl, koľko inštitúcií celoštátneho alebo aspoň nadokresného významu, koľko tvorivej inteligencie? Ako vzrástol medzinárodný či aspoň celoslovenský význam Martina? Na tieto otázky nech dajú odpoveď zodpovední a kompetentní. My sa skúsme zamyslieť aj nad tým, čo všetko pribudnúť mohlo a nepribudlo.

Kultúrne centrá nie sú kultúrnymi centrami bez kultúrnych inštitúcií. Martin mal kultúrnu inštitúciu s autoritou a povesťou - Maticu. To bola kedysi národná vedecká akadémia. Čo zostalo z Matice, ktorej predseda sídli mimo Martina s perspektívou, že mimo Martina môže sedieť už aj nový správca? Čo zostalo z Matice, ktorá si vedecké odbory buduje mimo Martina? Matica sa dostala do krízy potom, ako sa od nej odtrhla hlava a odkotúľala sa do mesta na Dunaji. Baťa v Zlíne mal kanceláriu vo výťahu, aby mohol byť všade tam, kde treba. Netlačil sa do Prahy. Z malého mestečka Zlína urobil veľké centrum, ktoré predbehlo okolité mestá.

SkryťVypnúť reklamu

Kultúrne centrá nie sú kultúrnymi centrami, ak v nich niet univerzity. Univerzita je mestotvorný činiteľ, vytvára intelektuálne zázemie. A navyše, ak je nablízku obrovská knižnica s archívom, baňa informácií, priam sa ponúkajúca vedcom, výskumníkom, študentom, ako je to v Martine. Historik Dušan Škvarna v „Sme„ 9.6.1997 napísal: „Nechápem, prečo univerzita nevznikla napríklad v Martine, ktorý má exkluzívne postavenie v našej novodobej kultúre...„ Pripomeňme, že o tejto veci sa už dávnejšie rokovalo. Napríklad v roku 1969 ponúkali Martinu niektoré vysokoškolské katedry. Vtedy istý martinský funkcionár povedal: „Ale kam ich dáme?„ (Bystričania by ich boli brali všetkými desiatimi.) Takže vtedy Martin nedostal nič. Pri rokovaní o možnosti založiť univerzitu v Martine dňa 12.2.1992 Prof. Pavol Kluvánek, vtedajší rektor bývalej VŠDS v Žiline ponúkal Martinu spoluprácu pri jej budovaní, povzbudzoval, uvádzal príklad z francúzskeho Lotrinska, kde vysoké školstvo pomohlo vyriešiť konverziu priemyslu, problém podobný ako v Martine. Založenie univerzity v Martine bolo na programe rokovania výboru Matice slovenskej v roku 1991 v Kráľovskom Chlmci a znova v roku 1992 v Bratislave, ale bez konkrétneho výsledku, do stratena. Univerzita bola aj vo volebnom programe Stanislava Bernáta kandidujúceho prvýkrát do funkcie primátora. Výsledok: O univerzite sa už prestalo aj hovoriť, študijný odbor Knižničná a informačná veda a mediamatika sa otvára na Žilinskej univerzite. Pomaly všetky okolité mestá majú univerzitu, iba Martin nie. Ba veruže nie - má lekársku fakultu, ale tú môže ktorákoľvek budúca politická garnitúra premiestniť do Banskej Bystrice, alebo vyhlásiť za nadbytočnú a zrušiť. Zdravý rozum hovorí, že čím viac ďalších fakúlt by bolo v Martine, tým by bolo aj postavenie lekárskej fakulty silnejšie.

SkryťVypnúť reklamu

Kultúrne centrá nie sú kultúrnymi centrami bez kultúrnych štvrtí. Martin má základ kultúrnej štvrte na terénnej terase nad mestom, „slovenskej Akropole„, počnúc od Hostihory po Národný cintorín. Architekt Ľudovít Jankovič pôsobí v Banskej Bystrici, teda v meste, žiarlivom na Martin. Pritom je to človek so zriedkavo žičlivým vzťahom k Martinu. S martinskými hlavnými architektmi spolupracuje už desaťročia, robil územné plány pre Martin a nikdy sa neuspokojil s ich štandardnou náplňou, ale zakaždým urobil veľa navyše, prišiel s mnohými progresívnymi myšlienkami, ako zvýšiť význam mesta. V územnom pláne Martina z roku 1998 navrhol rozšíriť kultúrnu štvrť za Hostihorou až k Tomčanom, do priestoru Veľkej Hory. Pri prerokúvaní územného plánu s občanmi 8.2.1999 projektant Ing. arch. Ľ. Jankovič zdôraznil (v zmysle zákona o Martine, v záujme rozvoja vyššej vybavenosti), že ide o „neopakovateľnú plochu„, ktorú nemožno zastavať čímkoľvek. Vtedy sa však ozval hlas z pléna: „Zákon sa urobil len preto, aby sa urobilo zadosť. Je to akcia pre akciu. Nemaľujme si vízie.„ (Takýto názor vyjadruje rezignáciu na akúkoľvek snahu za vyšším cieľom, ale aj snahu obetovať akúkoľvek vyššiu perspektívu mesta osobným záujmom, v danom prípade využitiu daného územia pre súkromné ambície.) Takýmto hlasom, ktorým zákon o Martine nie je po vôli, alebo by ho aspoň odsunuli do zabudnutia, dali za pravdu poslanci mestského zastupiteľstva, keď schválili, že na Veľkej Hore namiesto kultúrnej štvrte bude IBV. Takto nevie pravica, čo robí ľavica, mesto si samo hádže polená pod nohy, obmedzuje a spochybňuje pôsobenie zákona, ktorý mu má pomáhať. Možno hazardovať so zákonom o Martine? Má perspektívna myšlienka ustupovať priemernosti? Nedláždi takáto „demokracia„ cestu živelnému vývinu? Od roku 1968 sa plánuje na voľnej ploche pri Košútoch vybudovať nové centrum veľkého Martina. Na riešenie tohto územia boli vypísané súťaže, vypracované podrobné územné plány. Naostatok bolo predmetom súťaže v roku 1998, zníženú 1. cenu získal návrh Ing. arch. Jozefa Šoltésa, Ing. arch. Jána Šoltésa a Mariána Hercega. Ani návrh týchto autorov sa však nedodržuje, vzácne územie sa zastavuje obchodnými domami, ktoré by mohli stáť aj inde. Značné prostriedky sa vynakladajú na súťaže a územné plány, ktoré naostatok zostanú v zásuvkách a myšlienky v nich obsiahnuté sa nevyužívajú.

Kultúrnym centrám nezaškodí polyfunkčný charakter, teda, keď sa tu okrem kultúry rozvíjajú aj hospodárske odvetvia. Martin mal kedysi pomerne silné hospodárske postavenie aj v priemysle, stavebníctve a finančníctve. V roku 1973 navrhol profesor Karfík, bývalý Baťov architekt a azda najvýznamnejší odborník priemyselnej architektúry na Slovensku, využitie priestoru medzi Priekopou, Vrútkami a Sučanmi na rozvoj priemyslu, rozsiahlu priemyselnú zónu. Podľa Ing. arch. V. Volku, niekdajšieho martinského hlavného architekta a popredného slovenského urbanistu, ktorý už v územnom pláne dolného Turca z roku 1963 rátal s využitím uvedenej plochy pre priemysel, táto plocha bola jednou z najperspektívnejších v celom niekdajšom Československu. Na základe požiadaviek obce Sučany však bol vypracovaný variant diaľnice, ktorá by, podľa neho, túto jedinečnú rozvojovú plochu uhlopriečne pretínala, a teda celkom znehodnotila. Hoci existuje aj variant diaľnice (navyše podstatne lacnejší), ktorý uvedenú rozvojovú plochu obchádza, šetrí a za ktorý by sa Martinčania mali všetkými silami biť, nik z Martina nepodniká kroky na riešenie veci a všetko sa ponecháva na náhodu či živelný vývin.

Pred tridsiatimi rokmi vtedajší riaditeľ Slovenskej leteckej inšpekcie Ing. Artúr Beladič konštatoval, že Turiec je najlepší priestor na strednom Slovensku, kde možno vybudovať letisko nadradeného charakteru. Podľa výskumov vybrali aj primeranú plochu preň, pri Čepčíne. A. Beladič ponúkal spoluprácu pri budovaní takéhoto letiska. V Martine však nebol dostatočný záujem. Dnes mohol mať Martin medzinárodné letisko.

Čudujeme sa, že Martin popri iných stredoslovenských mestách zaostáva, keď sa nevyužívajú jeho nadpriemerné rozvojové možnosti a ponúkaná spolupráca? Martinu zadarmo nik nič nedá. Bez tvrdej roboty a obetí niet výsledku. Darmo sa vybuduje efektná pešia zóna, opraví Národný dom. Pešiu zónu majú vkusnú (a iste za menej peňazí) napr. vo Svätom Juri. Národný dom majú aj v Banskej Bystrici. To navyše, čo má Martin – výskumom viackrát potvrdené nadpriemerné polohové a územno-technické podmienky pre rozvoj osídlenia a infraštruktúry, majú zriedkakde. To je však iba základ, na ktorom by sa dalo stavať. Keby... Nedávno som počul názor istého historika - vyjadril sa v tom zmysle, že vždy doteraz si Martin vážil, bol presvedčený o jeho význame, ale na základe najnovšej skúsenosti ho pokladá za mŕtve mesto. Zdá sa mu, že úlohu Martina preberie Banská Bystrica.

Kým po roku 1989 iné mestá skúšali svoje ambície, Martin sa stále viac uzatváral do seba. Ešte pri prerokúvaní zákona o Martine sa zdalo, že Martin má určitý zvuk na Slovensku. Pravdepodobne však niektorým Martinčanom stačí zákon. Akoby zákon bol vrcholom a nie začiatkom tvrdej práce. Lenže niektorým ľuďom v Martine, ako vidno, prekáža dokonca už aj on. Možnosti, ktoré z územno-technického hľadiska poskytuje Turiec, vynikajúc nimi v rámci celého stredného Slovenska, sa nevyužívajú. Martin stagnuje, iné mestá ho predbiehajú. V histórii Martina posledné obdobie je naplnené premárnenými príležitosťami a znechucovaním ľudí, ktorí mestu ponúkali pomoc. Výsledok: Martin už pomaly nedokáže konkurovať ani menším mestám, ako je napríklad Ružomberok. Ukázalo sa to pri spore o sídlo župy. Rastie rozpor medzi zákonom a skutočnosťou. Pojem Martina ako kultúrneho centra sa stále viac vyprázdňuje. Rada národnej kultúry, ktorá mala byť liahňou inovácie, priebojných myšlienok, by podaktorým ľuďom vyhovovala azda iba ako štafáž pri banketoch a recepciách.

V Martine je málo sebavedomia, málo orientácie na hodnoty, ktoré presahujú denný horizont. Veci sa nepohnú dopredu bez posilňovania intelektuálneho zázemia, ktoré je živnou pôdou pre perspektívne úvahy, vízie, pre odvahu. Pre čosi viac ako prežívanie zo dňa na deň Pre veľkorysé zámery, ktoré by mali mať prednosť pred záujmami vreckového formátu.

V Martine po roku 1918 i po roku 1945 bolo dosť priestoru pre smelé úvahy, a nielen sa uvažovalo, ale aj robilo. Potom vnútili Martinu úlohu outsidera, z toho vznikli komplexy menejcennosti, akoby bola hanba hlásiť sa k sebe samému. Počul som konštatovanie, že Martin sprovinčnel. Sú také časy, že jednoducho nemožno sa dať unášať prúdom. Treba skúšať preskočiť aj vyššiu latku, orientovať sa aj trocha nadčasovo. V priebojnosti sa možno poučiť od Bystričanov, Ružomberčanov (a dokonca aj z Púchova, kde majú prosperujúci priemysel a založili si novú fakultu vysokej školy).

Zavŕšiť túto úvahu optimisticky alebo pesimisticky? Opakovať príslovie o streľbe z motyky?

Lepšie je teda zastaviť sa pri neokrúhlom výročí a pozrieť sa pravde do očí. Príležitosti sa vracajú málokedy. Môže sa stať, že pri okrúhlych výročiach budú prípitky už len výrazom nostalgie, že nebude vlastne čo oslavovať.

Igor Thurzo

(autor bol jedným z aktivistov záchrany historického jadra Martina v šesťdesiatych rokoch, v prvých rokoch činnosti zastával funkciu predsedu Rady národnej kultúry, neskôr bol jej podpredsedom, je nositeľom

Ceny mesta Martin)

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  5. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  2. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  3. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  4. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  7. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  8. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 679
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 597
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 727
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 955
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 255
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 089
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 089
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 580

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Dolní Kounice, kláštor Rosa Coeli, krása Ruže nebeskej v moravskom mestečku
  2. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  3. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  4. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  5. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  6. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  7. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  8. Stano Kočiš: A riekol majster
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 54 788
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 820
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 5 098
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 646
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 230
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 886
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 150
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V Diviakoch môžu jeseň rozdeliť na dve časti.

Najvyššie z turčianskych celkov skončili v piatej lige Diviaky. Hráči Dynama mali rozprávkový vstup do súťaže, ale potom prišla séria šiestich prehier.


14 h
Novým riaditeľom Správy Národného parku Veká Fatra sa stal Eduard Apfel.

Rozhovor s riaditeľom Eduardom Apfelom.


19 h
Jakub Kračmer je najlepším strelcom tímu.

Tím zo Žabokriek na jeseň potvrdil herný progres, ale zatiaľ sa to neodzrkadlilo na jeho výsledkoch. Veľkým problémom turčianskeho mužstva je nízka efektivita.


21 h
Výzdoby bude v Martine menej ako po minulé roky.

Ohňostroj na Nový rok nebude.


5. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Dolní Kounice, kláštor Rosa Coeli, krása Ruže nebeskej v moravskom mestečku
  2. Roland Ondrus: Nemecko, nič sme sa nenaučili
  3. Jozef Kozár: Výber z výskumu Marsu: November 2022
  4. Dušan Koniar: V roku 2011 odtancoval v súťaži Let’s Dance homosexuálny pár. Čo to v spoločnosti spustilo?
  5. Rastislav Puchala: Neberte nám Vianoce!!!
  6. Anna Miľanová: Pán Tau na bielom poníkovi... 2022
  7. Viera Spišáková: Trapas anglický III.
  8. Stano Kočiš: A riekol majster
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 54 788
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 10 820
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 5 098
  4. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 646
  5. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 230
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 886
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 2 481
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 150
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?