Braňo Gregor
Už dnes je isté, že po reforme verejnej správy, ktorá pri súčasnom tempe prechodu kompetencií prejde priam revolučnými zmenami, sa budú musieť primátori a starostovia čoraz viac podobať manažérom podnikov. Samozrejme, je veľmi dôležité, aby sa do funkcií primátorov a starostov dostali ľudia, ktorí majú skúsenosti s riadením kolektívov ľudí. Je nepochybné, že rozvoj miest a obcí v Turci bude závisieť od toho, či sa na čelo kolektívov úradníkov samosprávy dostanú ľudia, ktorí budú hnacím motorom tvorivej práce. Nemenej dôležitá bude spolupráca s poslancami obecných a mestských zastupiteľstiev. Starosta alebo primátor bude musieť byť stmeľovacím článkom spomínaných kolektívov. V súčasnosti je, samozrejme, nemožné, aby starosta väčšej obce alebo primátor mesta robil a ovládal všetko. Vo firme je výsledný produkt dielom celého kolektívu. Ak ktorákoľvek osoba v kolektíve neplní svoju úlohu, výsledný produkt je mizerný. Inak to nebude ani v mestských a obecných zastupiteľstvách a úradoch, ktoré budú musieť naviac pracovať s nie veľkým balíkom peňazí. Starostovia, ktorí v tomto volebnom období skončili svoje pôsobenie v samospráve a odchádzajú, svojim nástupcom nezávidia. Samospráve pribudne viac práv, ale aj viac povinností a občania ich budú hodnotiť podľa toho, čo sa im v obci podarí zveľadiť. V Turci už vznikli združenia cestovného ruchu, ktorých členovia sú obce a podnikateľské subjekty v nich. Vďaka združeniam môžu pracovať na spoločných projektoch, ľahšie sa im môže podariť získať aj granty z fondov Európskej únie. Integruje sa nielen Európa, ale tento trend je viditeľný aj v samospráve. V súčasnosti je neperspektívne hrať sa na vlastnom piesočku, obce si musia uvedomiť, že musia dať hlavy dokopy a mať plán rozvoja mikroregiónu, nájsť si ľudí, ktorí spracujú projekty na zvýšenie zamestnanosti a dať vyškoliť ľudí na nové pracovné miesta.
Istý americký makroekonóm už v šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia vo svojej knihe napísal, že v súčasnom svete už žiadna krajina nie je nezávislá, potrebujeme sa navzájom. V súčasnosti to platí nielen o krajinách, ale aj o mestách a obciach. Tie sa potrebujú v každom regióne, vo svojich plánoch by si nemali konkurovať, ale spolupracovať. Myslím si, že po deväťdesiatych rokoch, keď aj v Turci malo veľa obcí ambície osamostatniť sa, aby im bolo lepšie, prichádza čas, keď sa budú musieť integrovať, lebo nikto nie je taký bohatý, aby si všetko mohol robiť sám. Z tohto hľadiska sa dá pozitívne hodnotiť vznik spoločných obecných úradovní a spomínaných združení cestovného ruchu (v Turci existujú momentálne dve). Je dôležité, aby obyvatelia Turca aj v komunálnych voľbách dávali svoj hlas tým, ktorí nekandidujú preto, aby mali na ulici, kde bývajú kanalizáciu, plyn, ale sú prirodzene tvorivými ľuďmi. V komunálnych voľbách nie je rozhodujúca vôľa politických strán a ambície ich vodcov, ale kreativita kandidátov.
