Ešte v lete k nám do redakcie prišiel list Evy Klimčákovej z Martina, ktorá sa v ňom sťažovala na istého výrobcu nábytku v Turci, ktorý jej mal vyrobiť kuchynskú linku podľa jej predstáv.
„Stolár J. Z. bol mimoriadne ochotný a sľúbil, že mi kuchynskú linku vyrobí do troch týždňov. Po obhliadke kuchynského priestoru, vymeraní a na základe mojich požiadaviek nakreslil do druhého dňa tzv. plán. Keď som žiadala, aby mi vykótoval miery (výšku, šírku, hĺbku) skriniek a zásuviek, ubezpečil ma, že má všetko pomerané, aby som sa nebála, že budem veľmi spokojná s jeho prácou. Hovoril, že ide otvárať predajňu nábytku, čím si získal moju dôveru. Na moje požiadanie sme uzatvorili zmluvu o vykonaní práce aj s pevne určenou cenou za prácu a materiál. Vopred som zaplatila zálohu, a to viac ako polovicu určenej ceny. Keď som sa po troch týždňoch informovala, čo je s linkou, dostala som odpoveď, že je hotová, iba chýbajú na nej dvierka, ktoré majú prísť z Čiech do Žiliny. Viac ráz som J. Z. navštívila, aby som zistila, ako pokračuje v práci a aby mi ukázal vzorky na pracovnú dosku a úchytky na dvierka. Ukázal mi len málo vzoriek, z ktorých som si nevybrala. Zakaždým ma ubezpečoval, že to stačí až nakoniec.
Keď som sa konečne po troch mesiacoch linky dočkala, zistila som, že J. Z. vyrobil linku podľa seba a nie podľa mojich požiadaviek. Chýbali dve zásuvky, stôl, ale nedodržal ani miery. Skrinka na odkladanie žehliacej dosky bola nízka, čiže bezúčelná. Dvierka vrchných skriniek vyhotovil s otváraním nahor, bez pružín namiesto otvárania do strán. Keď som sa opýtala stolára, ako tam mám dávať veci, odpovedal mi otázkou: Vraj, že koľkokrát do roka ich budem otvárať. Na moju urgenciu potom pružiny dodal, ale také nepraktické, že som ich musela na vlastné náklady dať prerobiť inému odborníkovi. Vrcholom všetkého bolo, že stolár už nemal peniaze zo spomínanej zálohy na pracovnú dosku a úchytky. Pred dokončením vypytoval ďalšie peniaze a dokonca si dovolil tvrdiť, že na mne prerobil. Píšem preto, aby sa iní nedali nachytať na príliš veľkú ochotu, ako som to urobila ja,“ píše sa v liste Evy Klimčákovej.
Napriek tomu, že pisateľka od nás nežiadala jej problém vyriešiť, obrátili sme sa s otázkou, čo si má občan v takomto prípade počať. Na úseku živnostenského podnikania Okresného úradu v Turčianskych Tepliciach sme sa dozvedeli, že od 1. apríla tohto roku už neriešia problematiku ochrany spotrebiteľa odbory a úseky okresných úradov, ale poškodený zákazník sa môže obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Spomínaný stolár ale neporušil nič, za čo by ho mohla Slovenská obchodná inšpekcia pokutovať, preto by sa mala poškodená obrátiť prostredníctvom právnika na súd, aby riešil jej poškodenie zhotoviteľom diela podľa Občianskeho zákonníka. Samozrejme so súdom sú spojené ďalšie náklady na súdne trovy.(gg)
