Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Neboli suchou ratolesťou

Slovenský literárny exil, Peter Cabadaj a jedna kn

Vyhnanstvo a návraty – aj takto možno uviesť niekoľko poznámok, ktoré treba napísať o predstavení a vyprevadení jednej výnimočnej knihy. Nie náhodou sa tak deje s odstupom času. Správa o tom, že zas je na svete jedna perfektná knižka je jedna vec a napísanie o nej dačoho viac, lebo si to zaslúži, je vec iná.

Bol devätnásty september, keď sa v Národnej dvorane Slovenského národného literárneho múzea -Slovenskej národnej knižnici, v historickej budove Matice slovenskej zišli z jedného brehu autor - Peter Cabadaj a z druhého predstavitelia vydavateľstva Matice slovenskej, ktorí si však navzájom veľmi dobre rozumejú. Ich tvorivý a pracovný potenciál je príbuzný, na jednej vlne sa spájajú, lebo im ide O VEC! A prišli všetci tí, z rôznych končín Slovenska, ktorí im pri tom fandia.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaznelo umelecké slovo i príhovory, vyznali sa vydavatelia i autor. A pretože Peter Cabadaj nemá rád klišé, dal slovo bratom Muchovcom, a všetko bolo naraz celkom inak. Knihu na cestu k čitateľom vyprevadila veselá, nespútaná terchovská muzika, oficiálna nálada povolila. Presne tak, ako keď táto hudba v cudzom svete otvárala srdcia Slovákov, ktorým práve on a oni prišli pripomenúť, že sa na nich nezabudlo.

Slovenská emigrácia

Vedelo sa o nej, rozhodne sa však o nej neučilo v školách, ani sa o nej verejne nehovorilo v súvislosti so slovenskou kultúrou. Napriek tomu, že tí, ktorí hľadali nový domov a možnosť uplatnenia sa za hranicami rodnej vlasti, nemlčali. Tvorili. Nechávali stopu. A práve po nej sa vybral Peter Cabadaj. Prečo? Na to vie odpovedať celkom presne: „Na začiatku bolo štúdium histórie na FF UK v Bratislave. Už tam ma téma slovenského života v zahraničí zaujala. Najmä kultúrne dianie tej časti slovenského kultúrneho spektra, ktoré emigrovalo, alebo žilo v krajanských diaspórach. Po roku 1990 vznikli možnosti cestovať. A práve pri spoznávaní kultúrneho dedičstva v zahraničí a konkrétnych ľudí, ktorí toto dedičstvo reprezentovali, sa začali rodiť myšlienky tejto publikácie. Išlo mi predovšetkým o to, dokumentovať tému, ktorá bola dlhé roky absolútne na periférii záujmu, bola tabuizovaná a démonizovaná. Pribúdali cesty, materiál, kontakty, vplyv v krajanskom svete, vznikli prvé filmy, štúdie, čiastkové monografické práce, ktoré sa venovali skôr všeobecným témam. A potom zrazu sa stalo to, čo som už dávno chcel: vyšla ucelená syntéza, ktorá mapuje pohnuté dejiny slovenskej literatúry v emigrácii v rokoch 1939 až 1990.“

Skryť Vypnúť reklamu

Priekopnícke dielo

Môžeme teda držať v ruke knihu Slovenský literárny exil. Priekopnícke dielo, ktoré sa stáva základným kameňom všetkých budúcich možných podobných snažení. Nikto zatiaľ takto ucelene necharakterizoval udalosti a okolnosti, za akých odišli z vlasti, neskôr sa usadili v nových domovoch doslova po celom svete, a potom tvorili, títo dobrovoľní (?!) štvanci; nikto doteraz nepriniesol taký bohatý zoznam literárne a kultúrne činných osobností slovenského literárneho exilu; nikto si netrúfol pokúsiť sa o takú rozsiahlu syntézu, o taký mohutný oblúk, pohľad, priblíženie. Peter Cabadaj má dosť tvorivej a pracovnej energie a priebojnosti, aby nezostal len pri myšlienkach. Vydal ďalšiu knihu. Aby nám povedal, že vôbec nie sme národ malý, nepodstatný; len trochu zakríknutý a zahanbovaný svojou vlastnou zakomplexovanosťou. Hovorí: „Nerobím si ilúzie, žeby Slovensko v krátkom čase malo záujem o tie kultúrne dobrá, ktoré sa rodili v zahraničí. V každom prípade verím, že najmä nová generácia študentov na tieto práce nadviaže. Svet sa otvára, máme aj my čo ponúknuť. A keď chceme ponúkať svoje kultúrne dimenzie, kultúrne vedomie o sebe, tak musíme dôverne poznať aj to, čo sa rodilo v diaspórach v slovenskom svete. Táto téma ponúka široké možnosti na rôzne výstupy, prezentácie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Svet je otvorený vnímavým

Pri cestách po štyroch kontinentoch a dvadsiatich šiestich krajinách sa mu otváral svet, o ktorom sa tu v minulosti mlčalo. Bolo ťažké nájsť si cestu k ľuďom, zorientovať sa v danej situácii?

„Bola to terra inkognita, celkom neznáma, nezoraná pôda. Bolo sa treba zorientovať, bolo si treba ľudí získať. Mal som to veľké šťastie, že som cestoval do sveta s bratmi Muchovcami, takže som mal všade otvorené dvere. Bola to pre mňa úžasná skúsenosť. Za každým ľudským osudom, ale aj tou emigrantskou knižkou, stál konkrétny ľudský príbeh, konkrétna ľudská fatalita. Po týchto stretnutiach som bol bohatší o viacero dimenzií, o nové skúsenosti. A keďže som človek, ktorý sa rád podelí so svojím poznaním a skúsenosťami, tak som sa rozhodol tieto moje empírie ponúknuť aj čitateľom. Malo to viaceré súvislosti, nešlo len o literatúru. Chceli sme týchto ľudí predstaviť domácemu publiku, aby si konečne mohli urobiť vlastný objektívny úsudok o tomto type slovenského života a kultúry v zahraničí.“

Peter Mišák charakterizoval knihu ako vzácne dielo s encyklopedickým zameraním, zaľudnené mnohými autormi (vyše 600!), ako významný pramenný materiál. Za tým všetkým je trinásť rokov výskumu, autorovej zaťaženosti témou, ktorá vyzrela do zreteľnej podoby obrazu „živého slovenského stromu v zahraničí“.

Hodená rukavica

„Samozrejme, ešte veľa vecí zostalo nedokončených, je tam veľa archívnych dokumentov, veľa vzácnych knižníc a svedectiev o živote Slovákov, avšak to už bude robota archívno-výskumného typu. Všetko bude treba dôkladne zdokumentovať a pokúsiť sa dostať to na Slovensko a tu archívne spracovať. V každom prípade dnes už každý bežný čitateľ má možnosť spoznať to najkvalitnejšie, čo sa narodilo v oblasti slovenskej literatúry, slovenského filmu, slovenskej kultúry ako takej v exile“, konštatuje P. Cabadaj v rozhovore pre Nový ŽIVOT TURCA. Aj na otázku, pre koho je to úloha, má jasnú odpoveď: „Zdokumentovanie všetkého, čo vytvorili Slováci v zahraničí, je úlohou tých inštitúcií, ktoré majú vo svojom erbe niečo také, ako je národné múzeum, národný archív, národná knižnica, prípadne Matica slovenská, pretože ich povinnosťou je dokumentovať, uchovávať, ochraňovať a prezentovať slovenskú kultúru vo všetkých jej podobách. A ja pod slovenskou kultúrou vždy chápem ako jej organickú súčasť aj tú časť kultúrneho bytia, ktoré sa rodilo v podmienkach emigrácie, v podmienkach krajanských aktivít. Je tam veľmi veľa zaujímavých materiálov a dokumentácia, ktorú bude treba získať. Len vtedy vytvoríme plastický obraz o našom povedomí a našom bytí, keď budeme poznať aj túto časť slovenského kultúrneho dedičstva v zahraničí.“

Zostáva veriť, že MS dokončí projekt vydávania slovenskej exilovej literatúry, a potom prídu na rad ďalšie témy. Na spracovanie čakajú dejiny slovenského filmu v zahraničí, dejiny slovenského výtvarného umenia v zahraničí, dejiny slovenskej vedy v zahraničí – všetko sú to veľké výzvy, veľké témy. S P. Cabadajom veríme, že na toto všetko záujemcovia zareagujú a v krátkom čase budeme svedkami podobných prác ako je táto, ktorá mapuje slovenský literárny exil.

Niekoľko faktov na záver

Knihu Slovenský literárny exil 1939 –1990 vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej v roku 2002 s finančným prispením Ministerstva kultúry SR v edícii Spisy Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej. Grafická úprava Igor Štrbík. Vytlačil ju ProKonzult, spol. s r. o. Tlačiareň NADAS vo Vrútkach. Kniha je obohatená fotografiami z Archívu literatúry a umenia SNK a z archívu autora Petra Cabadaja. S prológom, textom, anglickým resumé a menným registrom má presne dvestotri strán.

Zuzana Bukovská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  2. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  5. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  6. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  7. Neberieme štúdium športovo, ale športujeme
  8. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  9. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  10. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 34 786
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 619
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 403
  4. Aká je chémia vôní 11 339
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 301
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 772
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 636
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 260
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 718
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 5 854
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Adventný veniec v Turanoch. Prvá sviečka už svieti.
Utečenci zo Sýrie sa po vystúpení z kamióna ocitli v Hornej Štubni

Zmeny sa dejú najmä v útoku

Vedenie martinského hokejového klubu však plánuje doplniť káder aj o defenzívnych hráčov.

Rastislav Špirko posilnil martinský prvoligový tím.
#MYtozvladneme

ONLINE DISKUSIA: Prohibícia hazardu? Správne riešenie alebo krok vedľa?

Diskusiu vysielame live vo štvrtok 3. decembra o 18.00 hod. Novela zákona o hazardných hrách dala do rúk miest a obcí možnosť zakázať na svojom území hazardné hry aj bez petície občanov. Odborníci varujú pred týmto krokom a poukazujú na vznik viacerých nebezpečenstviev.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kamión narazil do reštaurácie a pohostinstva (+VIDEO)

Vodič pravdepodobne za volantom zaspal, havaroval v centre Tvrdošína.

V Zámkoch otvorili nové nákupné centrum

Pre návštevníkov je k dispozícii osem obchodných prevádzok.

Už ste čítali?