Piatok, 16. apríl, 2021 | Meniny má Dana, DanicaKrížovkyKrížovky

Neboli suchou ratolesťou

Slovenský literárny exil, Peter Cabadaj a jedna kn

Vyhnanstvo a návraty – aj takto možno uviesť niekoľko poznámok, ktoré treba napísať o predstavení a vyprevadení jednej výnimočnej knihy. Nie náhodou sa tak deje s odstupom času. Správa o tom, že zas je na svete jedna perfektná knižka je jedna vec a napísanie o nej dačoho viac, lebo si to zaslúži, je vec iná.

Bol devätnásty september, keď sa v Národnej dvorane Slovenského národného literárneho múzea -Slovenskej národnej knižnici, v historickej budove Matice slovenskej zišli z jedného brehu autor - Peter Cabadaj a z druhého predstavitelia vydavateľstva Matice slovenskej, ktorí si však navzájom veľmi dobre rozumejú. Ich tvorivý a pracovný potenciál je príbuzný, na jednej vlne sa spájajú, lebo im ide O VEC! A prišli všetci tí, z rôznych končín Slovenska, ktorí im pri tom fandia.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaznelo umelecké slovo i príhovory, vyznali sa vydavatelia i autor. A pretože Peter Cabadaj nemá rád klišé, dal slovo bratom Muchovcom, a všetko bolo naraz celkom inak. Knihu na cestu k čitateľom vyprevadila veselá, nespútaná terchovská muzika, oficiálna nálada povolila. Presne tak, ako keď táto hudba v cudzom svete otvárala srdcia Slovákov, ktorým práve on a oni prišli pripomenúť, že sa na nich nezabudlo.

Slovenská emigrácia

Vedelo sa o nej, rozhodne sa však o nej neučilo v školách, ani sa o nej verejne nehovorilo v súvislosti so slovenskou kultúrou. Napriek tomu, že tí, ktorí hľadali nový domov a možnosť uplatnenia sa za hranicami rodnej vlasti, nemlčali. Tvorili. Nechávali stopu. A práve po nej sa vybral Peter Cabadaj. Prečo? Na to vie odpovedať celkom presne: „Na začiatku bolo štúdium histórie na FF UK v Bratislave. Už tam ma téma slovenského života v zahraničí zaujala. Najmä kultúrne dianie tej časti slovenského kultúrneho spektra, ktoré emigrovalo, alebo žilo v krajanských diaspórach. Po roku 1990 vznikli možnosti cestovať. A práve pri spoznávaní kultúrneho dedičstva v zahraničí a konkrétnych ľudí, ktorí toto dedičstvo reprezentovali, sa začali rodiť myšlienky tejto publikácie. Išlo mi predovšetkým o to, dokumentovať tému, ktorá bola dlhé roky absolútne na periférii záujmu, bola tabuizovaná a démonizovaná. Pribúdali cesty, materiál, kontakty, vplyv v krajanskom svete, vznikli prvé filmy, štúdie, čiastkové monografické práce, ktoré sa venovali skôr všeobecným témam. A potom zrazu sa stalo to, čo som už dávno chcel: vyšla ucelená syntéza, ktorá mapuje pohnuté dejiny slovenskej literatúry v emigrácii v rokoch 1939 až 1990.“

Skryť Vypnúť reklamu

Priekopnícke dielo

Môžeme teda držať v ruke knihu Slovenský literárny exil. Priekopnícke dielo, ktoré sa stáva základným kameňom všetkých budúcich možných podobných snažení. Nikto zatiaľ takto ucelene necharakterizoval udalosti a okolnosti, za akých odišli z vlasti, neskôr sa usadili v nových domovoch doslova po celom svete, a potom tvorili, títo dobrovoľní (?!) štvanci; nikto doteraz nepriniesol taký bohatý zoznam literárne a kultúrne činných osobností slovenského literárneho exilu; nikto si netrúfol pokúsiť sa o takú rozsiahlu syntézu, o taký mohutný oblúk, pohľad, priblíženie. Peter Cabadaj má dosť tvorivej a pracovnej energie a priebojnosti, aby nezostal len pri myšlienkach. Vydal ďalšiu knihu. Aby nám povedal, že vôbec nie sme národ malý, nepodstatný; len trochu zakríknutý a zahanbovaný svojou vlastnou zakomplexovanosťou. Hovorí: „Nerobím si ilúzie, žeby Slovensko v krátkom čase malo záujem o tie kultúrne dobrá, ktoré sa rodili v zahraničí. V každom prípade verím, že najmä nová generácia študentov na tieto práce nadviaže. Svet sa otvára, máme aj my čo ponúknuť. A keď chceme ponúkať svoje kultúrne dimenzie, kultúrne vedomie o sebe, tak musíme dôverne poznať aj to, čo sa rodilo v diaspórach v slovenskom svete. Táto téma ponúka široké možnosti na rôzne výstupy, prezentácie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Svet je otvorený vnímavým

Pri cestách po štyroch kontinentoch a dvadsiatich šiestich krajinách sa mu otváral svet, o ktorom sa tu v minulosti mlčalo. Bolo ťažké nájsť si cestu k ľuďom, zorientovať sa v danej situácii?

„Bola to terra inkognita, celkom neznáma, nezoraná pôda. Bolo sa treba zorientovať, bolo si treba ľudí získať. Mal som to veľké šťastie, že som cestoval do sveta s bratmi Muchovcami, takže som mal všade otvorené dvere. Bola to pre mňa úžasná skúsenosť. Za každým ľudským osudom, ale aj tou emigrantskou knižkou, stál konkrétny ľudský príbeh, konkrétna ľudská fatalita. Po týchto stretnutiach som bol bohatší o viacero dimenzií, o nové skúsenosti. A keďže som človek, ktorý sa rád podelí so svojím poznaním a skúsenosťami, tak som sa rozhodol tieto moje empírie ponúknuť aj čitateľom. Malo to viaceré súvislosti, nešlo len o literatúru. Chceli sme týchto ľudí predstaviť domácemu publiku, aby si konečne mohli urobiť vlastný objektívny úsudok o tomto type slovenského života a kultúry v zahraničí.“

Peter Mišák charakterizoval knihu ako vzácne dielo s encyklopedickým zameraním, zaľudnené mnohými autormi (vyše 600!), ako významný pramenný materiál. Za tým všetkým je trinásť rokov výskumu, autorovej zaťaženosti témou, ktorá vyzrela do zreteľnej podoby obrazu „živého slovenského stromu v zahraničí“.

Hodená rukavica

„Samozrejme, ešte veľa vecí zostalo nedokončených, je tam veľa archívnych dokumentov, veľa vzácnych knižníc a svedectiev o živote Slovákov, avšak to už bude robota archívno-výskumného typu. Všetko bude treba dôkladne zdokumentovať a pokúsiť sa dostať to na Slovensko a tu archívne spracovať. V každom prípade dnes už každý bežný čitateľ má možnosť spoznať to najkvalitnejšie, čo sa narodilo v oblasti slovenskej literatúry, slovenského filmu, slovenskej kultúry ako takej v exile“, konštatuje P. Cabadaj v rozhovore pre Nový ŽIVOT TURCA. Aj na otázku, pre koho je to úloha, má jasnú odpoveď: „Zdokumentovanie všetkého, čo vytvorili Slováci v zahraničí, je úlohou tých inštitúcií, ktoré majú vo svojom erbe niečo také, ako je národné múzeum, národný archív, národná knižnica, prípadne Matica slovenská, pretože ich povinnosťou je dokumentovať, uchovávať, ochraňovať a prezentovať slovenskú kultúru vo všetkých jej podobách. A ja pod slovenskou kultúrou vždy chápem ako jej organickú súčasť aj tú časť kultúrneho bytia, ktoré sa rodilo v podmienkach emigrácie, v podmienkach krajanských aktivít. Je tam veľmi veľa zaujímavých materiálov a dokumentácia, ktorú bude treba získať. Len vtedy vytvoríme plastický obraz o našom povedomí a našom bytí, keď budeme poznať aj túto časť slovenského kultúrneho dedičstva v zahraničí.“

Zostáva veriť, že MS dokončí projekt vydávania slovenskej exilovej literatúry, a potom prídu na rad ďalšie témy. Na spracovanie čakajú dejiny slovenského filmu v zahraničí, dejiny slovenského výtvarného umenia v zahraničí, dejiny slovenskej vedy v zahraničí – všetko sú to veľké výzvy, veľké témy. S P. Cabadajom veríme, že na toto všetko záujemcovia zareagujú a v krátkom čase budeme svedkami podobných prác ako je táto, ktorá mapuje slovenský literárny exil.

Niekoľko faktov na záver

Knihu Slovenský literárny exil 1939 –1990 vydalo Vydavateľstvo Matice slovenskej v roku 2002 s finančným prispením Ministerstva kultúry SR v edícii Spisy Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej. Grafická úprava Igor Štrbík. Vytlačil ju ProKonzult, spol. s r. o. Tlačiareň NADAS vo Vrútkach. Kniha je obohatená fotografiami z Archívu literatúry a umenia SNK a z archívu autora Petra Cabadaja. S prológom, textom, anglickým resumé a menným registrom má presne dvestotri strán.

Zuzana Bukovská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  2. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  3. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  4. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  5. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  6. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  7. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  8. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  9. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  10. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  3. AURES Holdings sa vydáva na západ
  4. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  5. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  6. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  7. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  8. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  9. Reverzné inžinierstvo na FVT
  10. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 49 157
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 19 570
  3. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 15 025
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 10 737
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 10 221
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 8 317
  7. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 811
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 7 130
  9. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 6 853
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 5 905
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Na Svetový deň hemofílie netreba zabúdať.

6 h
Tomáš Stašík (v strede) sleduje počínanie svojho spoluhráča.

Bývalý kapitán Fomatu Tomáš Stašík strelil svoj prvý gól v druhej lige. Nikoho neprekvapilo, že ho dosiahol po zakončení hlavou.

8 h
Samec bociana sa vrátil aj do Socoviec.

Premenlivé aprílové počasie by mali zvládnuť, potravy je vraj dosť.

11 h
 Veronika a Peter Šinalovci si svoj veľký svadobný deň užili netradične a dobrodružne. Svoje áno si povedali na Lomnickom štíte.

Svadbu mladomanželov z Turca sprevádzali aj lavíny.

15. apr

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ak bude počasie priaznivé, väčšinu prepravy budeme realizovať zadnou cestou, sľubuje investor.

15. apr

Spoločnosť TMR otvára strediská Jasná a Štrbské Pleso. Podmienkou jarnej lyžovačky je negatívny test.

15. apr

Na cintoríne pribudla vsypová lúčka na spopolnené pozostatky.

15. apr

Ktorí dvaja hráči naisto končia v Nitre?

24 h

Už ste čítali?