Nad nedostatkom peňazí na Slovensku nariekajú podnikatelia, zdravotníci, samospráva, kultúrni a športoví pracovníci, dôchodcovia, mladé rodiny a vymenovať by sa dali ďalšie a ďalšie organizačné zložky a skupiny našej spoločnosti. Málokoho počuť hovoriť, že má dosť peňazí, dobre ocenenú prácu, prijateľný pracovný čas, s výnimkou tých, ktorí sa chcú pred niekým pochváliť, ako ďaleko to v živote dotiahli. Pritom peňazí, ktoré nám núka Európska únia a jej fondy, je dosť, ale nedokážeme ich čerpať v takom množstve, ako by sa dalo. Problém spočíva v tom, že Európska únia poskytuje peniaze len na konkrétne projekty, ktoré zodpovedajú jej požiadavkám. Nemyslím si, že na Slovensku sú hlúpi ľudia, ale s vypracúvaním projektov má málokto skúsenosti, hoci nemusí ísť zložité veci, ale skôr o istú „štábnu kultúru„, ktorú tí, čo rozhodujú o pridelení alebo nepridelení peňazí, požadujú.
Som presvedčený, že Slovensko potrebuje čo najviac školiteľov, ktorí by tých, čo majú záujem pustiť sa do vypracovania a realizácie projektov, naučili, ako má vlastne takýto projekt vyzerať. Istú úlohu v tomto smere plní pre samosprávu Regionálne vzdelávacie centrum v Martine a tým, čo sa chystajú pustiť do podnikania, pomáha Regionálne podnikateľské a informačné centrum. Nerozumiem tomu, že na Slovensku nedokážeme zabezpečiť čerpanie na sto percent toho, čo nám fondy Európskej únie ponúkajú. Viem, že napríklad v rámci programu EÚ pre krajiny, ktoré sa pripravujú na začlenenie do Európskej únie, existujú možnosti čerpania peňazí na rozvoj agroturistiky, chovu oviec. Samozrejme, najprv treba do projektu investovať a predložiť dôkaz reálnosti projektu, až potom putujú peniaze zo spomínaného fondu k podnikateľovi.
Hoci Turiec by sa mohol stať rajom chovateľov oviec, koní, prevádzkovateľov turistických atrakcií a nemuseli by sme jeho územie zaplaviť fabrikami, ktoré tu niekoľko rokov budú využívať výhodu lacnej pracovnej sily a o desať rokov to ich majitelia„zabalia„ a pôjdu do Vietnamu, Thajska alebo do susednej Ukrajiny, zatiaľ na odvážnych projektantov čakáme. Viem, že, napríklad, v Nolčove pracuje istý poľnohospodársky subjekt na agroturistickom projekte salaša. Takýchto projektov by mohlo byť viac, ale v myslení Slovákov sa aj po trinástich rokoch po páde totality musí veľa zmeniť. V civilizovanom svete neplatí pravidlo, že podvodom zájdeš najďalej, ani iné pravidlo, podľa ktorého si ten, kto veľa pracuje, aj veľa zarobí. V súčasnosti sa zarába na „know how„. Znamená to, že najlepšie zarába ten, kto sa vo veci najlepšie vyzná a vie, ako ju dosiahnuť, čiže na vysoko profesionálnych vedomostiach a skúsenostiach. Práve v tomto smere by sme ako národ mali dozrieť. Samozrejme, „know how„ pre rozvoj našej krajiny potrebuje mať aj naša vláda, ale bez ochoty širokých vrstiev obyvateľstva niečo sa naučiť a nespoliehať sa na to, že nejako bude, sa veci nebudú hýbať dopredu. Braňo Gregor
