Chcel by som reagovať na článok z minulého čísla Nového ŽIVOTA TURCA pod názvom V Turanoch je nová škola bez žiakov, v ktorom riaditelia SOU drevárskeho Turany a SOU služieb v Martine hodnotili situáciu vo svojich školách a priamo sa dotkli aj SOU strojárskeho v Martine. Konkrétne išlo o repliku Ľ. Lettricha, riaditeľa SOU služieb, ktorý o.i. povedal, že: „V minulosti, keď bolo v regióne prioritné strojárstvo, umele sa napĺňalo v prvom rade strojárske učilište. Dnes mladí ľudia a ani ich rodičia nevidia uplatnenie v tejto profesii. Skôr ho nachádzajú v oblasti služieb. Preto je, podľa mňa, o našu školu taký vysoký záujem...„
Situácia v školstve všeobecne nie je jednoduchá a každá škola má rôzne problémy, ktoré si väčšinou musí vyriešiť vlastnými silami. V Turci sú štyri učilištia, okrem spomínaných ešte SOU poľnohospodárske a rybárske v Mošovciach a jedna Stredná priemyselná škola dopravná v Priekope. Profesijné zameranie týchto škôl je pre tento región veľmi výhodné a primerané na rozdiel od iných regiónov, kde majú rovnakých škôl viac, čo prináša duplicitu.
Rozpadom ZŤS v Martine bol postihnutý celý Turiec, a tým negatívne zasiahlo celé strojárstvo. Uvedené obdobie sa veľmi ťažko hodnotí, ale strojárstvo nezaniklo. Je tu a môžeme povedať, že pomaly sa opäť stáva rozhodujúcou výrobnou sférou v našom regióne. Je pravda, že v martinskom SOU strojárskom prechodne klesol záujem o strojárske profesie, ale to sa už zmenilo. Hlavný dôvod vidím v tom, že do Turca reálne vstúpil zahraničný kapitál, a to do viacerých firiem, ako napr. Volkswagen Slovakia, DMD Lombardini, Viena International, kde sú úplne iné pracovné podmienky ako v bývalých ZŤS. Tieto firmy riadia slovenskí manažéri a riadia ich dobre. Dôkazom je stály rast výroby a produktivity práce. Väčšinu v týchto firmách tvoria absolventi SOU strojárskeho, ktorí tu našli uplatnenie.
Uviedol by som jeden príklad spolupráce s firmou Viena International, pre ktorú učíme 42 žiakov, a to v odboroch nástrojár, obrábač kovov, mechanik nastavovač, mechanik CRT, kde žiaci tretích a štvrtých ročníkov pracujú celý rok, majú vytvorené cvičné pracovisko a postupne sú umiestňovaní do výroby. Týmto spôsobom žiaci získavajú omnoho väčší rozsah zručností a skúseností s novou technológiou a technikou... V konečnom dôsledku si firmy urobia obraz o našich absolventoch a tých najlepších si vyberú do stavu svojich pracovníkov. Žiaci majú teda svoj ďalší profesionálny osud vo svojich rukách.
Transformácia celej spoločnosti nám prinesie ešte mnoho prekvapení vo všetkých oblastiach a treba sa urýchlene pripraviť na zmeny, ktoré budú spojené napr. aj so vstupom Slovenska do EÚ. Toto je smer našej školy. Aby sa naši absolventi uplatnili na trhu práce tu, v našom regióne, aby nemuseli za ňou cestovať do zahraničia, aby nimi vytvorené hodnoty sa zhodnotili v našom Turci. Želám všetkým školám a ich pedagógom veľa úspechov v tejto neľahkej dobe!Jozef Zanovit
(Autor je riaditeľ SOU strojárskeho v Martine)
