Priznáva sa Martinčanka Katarína Krupcová, hoci vstúpila do kláštora
V júni ukončila štúdium geodézie na Žilinskej univerzite a začiatkom jesene sa rozhodla zakotviť na bratislavskej STU, aby si vedomosti rozšírila o poznatky z kartografie. Svojimi študentskými úspechmi sa však nenechala uniesť a vonkoncom nezlenivela. Väčšiu časť leta prežila ako delegátka istej martinskej cestovnej kancelárie v krajine svojich snov, ktorou je malebné Grécko. O zážitkoch z prázdnin, ale nielen o nich, hovoríme s Martinčankou Katarínou Krupcovou.
Katka, na úvod minisonda do minulosti. Čo bolo v tvojom živote skôr, geodézia alebo cestovný ruch?
Pôsobenie v cestovnom ruchu ma lákalo už počas stredoškolských štúdií na turčianskoteplickom gymnáziu. Aj preto som sa rozhodla tento odbor študovať na Univerzite Mateja Bella. Avšak neuspokojovalo ma to. Obsahovalo totiž príliš veľa od praxe vzdialenej teórie, a tak som sa vrátila k svojej druhej láske - ku geodézii.
To si však urobila istou okľukou...
Áno. Predtým, ako som sa naplno začala venovať štúdiu geodézie, som absolvovala svoju „ druhú maturitu„ ukončením kurzu sprievodcu cestovného ruchu. Obsahoval sedem predmetov a stal sa pre mňa skutočnou inšpiráciou pre prácu v tejto oblasti. A tú si dočerpávam už štvrté leto pôsobením pre jednu martinskú cestovnú kanceláriu, ktorá si ma po úvodnej spolupráci vybrala za delegátku. Aj preto som už druhé prázdniny strávila na pobreží Egejského mora.
Práca geodeta a delegáta v cestovnom ruchu sú predsa len dosť odlišné oblasti. Dajú sa skĺbiť?
Obe tieto činnosti spája mapa. A práve tá býva mojou spoločníčkou vo voľných chvíľach. Mimoriadne rada listujem vo všakovakých atlasoch a cestovateľských príručkách, najmä po Anglicku a Rusku. Tieto krajiny považujem za veľmi vzrušujúce. Okrem toho, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, aj v geodézii treba vedieť vychádzať s ľuďmi, hoci pripúšťam, že v cestovnom ruchu by mala táto dispozícia stáť v podstate na prvej priečke.
Aké ďalšie vlastnosti by mali patriť do výbavy delegáta?
V prvom rade je tu už spomínaná komunikatívnosť, diplomacia, rozhľadenosť, či pružnosť. Neviem si napríklad predstaviť, že by delegát v styku s klientom, ktorému má zabezpečiť príjemnú dovolenku udrel päsťou do stola a povedal: „Inak to nejde!„ Rekreant musí mať pocit, že jeho prípadný problém sa rieši podľa jeho očakávaní.
Možno len súhlasiť, že táto práca je naozaj o ľuďoch. Tí sú však všelijakí a tak isto nebýva núdza o zážitky rôzneho druhu.
Počas tohto leta som sprevádzala skupinu Rumunov na výlete do Atén. Bol to výber elitných žiakov, ktorým rumunská vláda za odmenu darovala tento zájazd. Ich sprevádzajúca učiteľka sa vzdala tlmočenia z angličtiny do rumunčiny so slovami, že všetci sú jazykovo zdatní a nepotrebujú to. V autobuse to v skutku tak aj vyzeralo, ale len do chvíle, kým som nevydala jednoduché pokyny, kedy a kde sa stretneme. To spôsobilo v skupine chaos a viackrát sa mi niektorí jej členovia stratili. Keď som sa jedného z nich opýtala, ako je možné, že opakovane neprišiel na miesto stretnutia, argumentoval slovami: „Som športovec z Rumunska a nie Angličan. Nakoniec však všetko dobre dopadlo a keď sme šťastne vystúpili v letovisku, dostala som za odmenu množstvo suvenírov.„
Na začiatku nášho stretnutia si sa vyznala z lásky ku Grécku a k jeho tradíciám. Čím ťa táto krajina oslovila?
Predovšetkým vyspelou kultúrou a mimoriadne dobrou kuchyňou. Musím sa priznať, že niektoré miesta na mňa zapôsobili natoľko, že som ich dokázala dokonale vnímať až vtedy, keď som ich navštívila viackrát. Bolo to tak napríklad v prípade kláštorov na Meteorach, Atén, či historického Solúnu. Učaroval mi aj Athos, autonómna mníšska republika, na územie ktorej nemôže vstúpiť noha ženy. Táto republika sa dá len oboplávať. Okrem iného, mám veľmi rada grécke rána na pláži, keď tam ešte nie sú davy turistov a v diaľke sa črtá silueta rybárskej lode.
Ako je to s tvojou kulinársko-gurmánskou vášňou?
Nemôžem nepovedať, že Grécko na mňa zapôsobilo aj v tomto ohľade. Možno aj preto som každý deň okúsila niektorú z tamojších typických špecialít, akými je napríklad baranina, gyros, šalát choriatiky, či koláče spanakipita, tyropita alebo tradičné dzadziki. Gréci sú aj v jedle ohromní pôžitkári, všetko okolo seba dokonale vychutnávajú a možno aj preto majú najdlhší priemer života v Európe. Niektoré z tradičných gréckych jedál si pravidelne pripravujem aj doma na Slovensku.
Na záver trochu osobná otázka. Ako budeš po namáhavom lete oddychovať?
Budem relaxovať v spoločnosti kamarátov - rybárov, ktorým počas rybačky robím akúsi kulisu...
Igor Lengyel
