Rýchlostné komunikácie sú pre Slovensko tak potrebné, ako pre zdravý organizmus žily a tepny. Samozrejme, živý organizmus má žily a tepny pripojenie na správnom mieste. Tak by to malo byť aj s rýchlostnými komunikáciami. Témou diskusií o diaľniciach nie sú iba peniaze, ktoré na Slovensku už dlhodobo chýbajú, ale aj miesta, kadiaľ by mali v budúcnosti viesť. Je nesporné, že región, cez ktorý vedie diaľnica má lepšie predpoklady na rozvoj turistického ruchu ako územie, kde sa dá automobilom jazdiť len po cestách prvej, druhej, alebo tretej triedy. Každý rozumný ekonóm, ktorý sa správa ako lokálpatriot, sa snaží, aby diaľnica viedla cez región, kde žije. Aj na Slovensku, kde je väčšina diaľnic zatiaľ len v plánoch, ktoré majú, čo sa týka trás, niekoľko alternatív s vyčíslenými nákladmi, je už vo fáze príprav výstavby rýchlostných komunikácií veľa sporov o trasy, ktorými by mali viesť. Je úplne samozrejmé, že okolo výstavby slovenských diaľnic sa točí veľa lobistických skupín. Turiec leží v oblasti, ktorou by mohli viesť dve rýchlostné komunikácie. Je úplne samozrejmé, že diaľničný tunel Višňové - Dubná skala, kde nedávno prerazili posledné metre prieskumnej štôlne, sa bude stavať pre diaľničný ťah Žilina - Ružomberok - Vysoké Tatry. Na tejto trase je problémovým úsekom diaľničný obchvat Sučian. Ďalšou diaľničnou trasou, ktorá by mohla viesť cez Turiec, je spojnica Budapešti a poľských hraníc, a to buď na Orave alebo na Kysuciach, prípadne na oboch miestach, čo by bolo asi najvýhodnejšie a najrozumnejšie. Severo-južný diaľničný ťah, ktorý môže viesť popri Kremnici, Turčianskych Tepliciach a pri Martine by sa napájal na diaľnicu do Ružomberka. Ďalšiemu variantu sú naklonené lobistické skupiny z Ružomberka a Banskej Bystrice. Podľa neho by mala diaľnica viesť cez Donovaly, čiže priamo po hranici územia dvoch národných parkov. Samozrejme, ak by realizácia tohto variantu nemala ublížiť prírode, bolo by to finančne veľmi náročné dielo. Náročné by bolo aj bez tunelov a mostov, pretože prekonať nadmorskú výšku jedného kilometra nie je jednoduché. V porovnaní s týmto má veľkú výhodu variant Kremnica - Turčianske Teplice - Martin. Nadmorská výška najvyššieho bodu tejto rýchlostnej komunikácie by bola približne o tristo metrov menšia ako pri Donovaloch, nebolo by treba tunely, azda len nejaké mosty.
Keď sme tento mesiac navštívili Botanickú záhradu v Blatnici (pracovisko Univerzity Komenského v Bratislave), opýtali sme sa jej vedeckého pracovníka Jána Topercera na názor na umiestnenie severo - južného a západo - východného diaľničného ťahu v Turci.
„Vyjadrovali sme sa k diaľničným variantom, a to nielen v Turci, Žilinskom okrese, ale aj k Donovalom. V okolí tejto obce sú vodné zdroje, ktoré by v prípade havárie boli ohrozené. Variant diaľničnej trasy medzi Turčekom a Skleným je výhodnejší a pre prírodu menej nebezpečný.
V prípade východo - západného diaľničného ťahu som zmierený s navrhnutým najlacnejším variantom. Tam by diaľnica spôsobila prírode najmenšiu galibu, pretože by iba „lízala„ okraj Sučian. Aj ohrozenie Váhu sa dá obmedziť vysokými piliermi, ale južný variant je síce možný, ale je nevýhodný z geologického hľadiska. S cestármi sa dalo spolupracovať veľmi dobre, hoci diaľnica je veľký objekt, boli s ňou ochotní „hýbať„ (na papieri) v rámci možností,„ povedal nám Ján Topercer.
Diaľnica by pomohla v Turci kúpeľom, lyžiarskym strediskám, ale aj komerčnému využitiu kultúrnych pamiatok, múzeí a zvýšil by sa aj podiel zahraničných i domácich turistov v hoteloch penziónoch a v chatách na horách, ktoré, samozrejme, spôsobujú prírode aj problémy. Turisti sa ale dajú postupne vychovať k disciplinovanosti. Dlhodobým pozitívom je finančný prínos do pokladníc podnikateľov, miest a obcí, ale aj štátu.Braňo Gregor
