Tak ako sa život neobíde bez prvolezcov, tak sa bez nich neobišli ani naše slovenské gymnáziá. Na prvý pohľad sú to také školy ako ostatné, ale pritom mohli vyrásť a hlavne prežiť celé desaťročia iba tam, kde niet prízemnosti, trochárstva, tam, kde sa ľudia dokážu dívať ďalej, ako chce deň či rok. Tam, kde sa v ktoromkoľvek okamihu svojej existencie budúcnosti dokážu dotýkať. Takou je aj martinské Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha, ktoré si v týchto dňoch pripomína 135. výročie svojho založenia. V súčasnosti škola patrí medzi najväčšie gymnázia na Slovensku. V školskom roku 2002/2003 má 26 tried s takmer 800 žiakmi.
V toku času
Stredné školstvo v Turci má svoje tradície. V roku 1598 bola v Necpaloch založená latinská vyššia škola - Nationale institutum hungaricum a v roku 1834 bola preložená do Turčianskeho Svätého Martina ako Seniorale institutum hungaricum. O maďarskú školu v slovenskom prostredí záujem nebol a v roku 1863 pre malý počet žiakov zanikla. Po vydaní Októbrového diplomu v Martine sa cirkevné zbory začali usilovať o založenie slovenského gymnázia v Martine. Podarilo sa to 23. septembra 1866, keď Michal Miloslav Hodža otvoril „Gymnasium Sv. Martinské“ s 30 žiakmi v dvoch triedach - v prípravnej a prvej a uviedol do úradu prvých učbárov - Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. Budovu dala k dispozícii martinská evanjelická cirkev. Slovenské deti sa konečne aj v Martine mohli začať vzdelávať vo svojom materinskom jazyku.
Hojže, bože, jak to bolí…
V tejto podobe mala škola len krátke trvanie. Jej zakladatelia sa báli, že cisársky patent bude odvolaný a gymnázium nebude môcť plniť svoju funkciu. Preto sa slovenskí národovci 11. augusta 1867 rozhodli, že založia školu na patronátnom základe. Funkciu správcu patronátu prijal novopečený Martinčan, prvý podpredseda Matice slovenskej - Viliam Pauliny-Tóth - a povinnosti s tým spojené vykonával až do zániku školy v januári roku 1875.
Martinské gymnázium navštevovalo za sedem a pol roka jeho existencie spolu 671 žiakov. Hoci šlo o školu evanjelickú, navštevovali ju aj žiaci rímsko-katolíckeho a izraelitského náboženstva. Študenti boli prevažne slovenskej národnosti vo veku od 8 do 17 rokov. Študovalo tu aj veľa chudobných žiakov, ktorým sa poskytovali úľavy pri platení školného, pri alumnických poplatkoch, pri udeľovaní štipendií. Žiaci neboli len z Turca, ale aj z Oravskej, Liptovskej, Zvolenskej, Hontianskej, Gemerskej, Tekovskej, Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy.
Častým a ťažkým problémom gymnázia bola otázka finančného zabezpečenia jeho činnosti. Riešeniu tejto neľahkej záležitosti venoval veľa času a energie správca patronátu Viliam Pauliny-Tóth. Bol typom vynikajúceho organizátora. On vypracoval koncepciu školy, zvolával a organizoval patronátne výbory, zabezpečoval opravu budovy školy, budovanie zbierok, stravovanie žiakov, rozširovanie počtu tried, získavanie učiteľov a ich hmotné zabezpečenie. Množstvo síl a energie venoval obrane školy pred útokmi a intrigami. Aj keď vyšetrovacia komisia v novembri 1874 nenašla nič chybného v činnosti martinského gymnázia, prečo by ho bolo treba zatvoriť, stihol martinské gymnázium podobný osud ako gymnáziá v Revúcej a v Kláštore pod Znievom. 30. januára 1875 sa posledný raz zišli žiaci a profesori martinského gymnázia a so slzami v očiach a piesňou na perách „Hojže, bože, jak to bolí“ sa 98 chlapcov v krutej zime rozišlo do všetkých kútov Slovenska.
Bez gymnazistov ani krok
Aj napriek viacerým snahám o znovuotvorenie gymnázia, museli Martinčania 44 rokov čakať, kým sa v ich meste znovu otvorili brány slovenského gymnázia. Stalo sa tak až 5. októbra 1919, keď sa otvorili 4 triedy /I., II., V. a VI./ Štátneho reformného reálneho gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Turčianskom Svätom Martine. Nemalú zásluhu na tom má univerzitný profesor Jaroslav Vlček, ktorý bol na čele Slovenského oddelenia na Ministerstve školstva v Prahe. Niet záznamov o tom, prečo sa v Martine otvoril reálno-humanitný typ reformného reálneho gymnázia, ktorý bol neskôr veľmi kritizovaný. Od školského roku 1936/37 sa gymnázium zmenilo na reálne.
V Martine nebolo vhodných priestorov pre stredné školy, a tak bolo 2 roky gymnázium umiestnené v úplne nevyhovujúcich priestoroch spolu s obchodnou akadémiou, obchodnou školou a školami meštianskymi. Martinčania chceli gymnáziu poskytnúť vhodné priestory, a tak začali so stavbou budovy na Mudroňovej ulici. 1. septembra 1921 sa gymnázium sťahuje do budovy, ktorú za necelý rok postavili nákladom poldruha milióna korún.
V školskom roku 1921/22 sa gymnázium stáva úplným (otvárajú sa všetky triedy) a jeho brány opúšťa 6 prvých maturantov obnoveného gymnázia. Na tom, že martinské gymnázium malo výbornú úroveň a ani jedno z martinských podujatí sa nezaobišlo bez gymnazistov, sa nemalou mierou podieľali profesori martinského gymnázia. Mnohí z nich boli českí profesori, ktorých do Martina posielal Jaroslav Vlček. Boli to mladí výborní odborníci, predchnutí láskou k Slovensku. Niektorí tu našli svoj domov, priateľov i náplň svojich vedeckých a umeleckých ambícií. František Heřmanský bol druhým tajomníkom Matice slovenskej, Václav Vážný zbieral materiál k štúdiu turčianskeho nárečia, Jaroslav Vodrážka ilustroval nielen školskú kroniku, ale aj časopis Slniečko a knihy pre deti a mládež.
Sťahovanie do perspektívy
Gymnázium sa rozrástlo a podmienky pre prácu v takej veľkej škole sa stali nevyhovujúcimi. Učitelia aj študenti, s radosťou privítali slávnostné položenie základného kameňa novej budovy 28. októbra 1930. Mestu záležalo na tom, aby gymnázium získalo dôstojné priestory a podmienky pre svoju prácu, a preto škole darovalo nádherný rozsiahly pozemok na Malej hore. Základy stavby sa začali kopať až v roku 1937. Budovu stavala martinská firma Hlavaj - Palkovič - Uličný od 2. mája 1938 podľa projektov architekta Fuchsa z Brna a už 6. októbra 1940 sa gymnázium presťahovalo do priestorov na Malej hore. Budova po určitých úpravách slúži do dnešných čias.
Zložitá politická a spoločenská situácia zanechala svoju pečať aj v živote gymnázia. V roku 1939 bola škola premenovaná na Štátne slovenské gymnázium. Vyučovanie poznačila vojna, mnohí z učiteľov a študentov sa zapojili do protifašistického odboja. Po oslobodení martinské gymnázium prešlo svojimi metamorfózami. Školský zákon z roku 1948 zrealizoval myšlienku štátneho a jednotného školstva a zmenil aj štruktúru gymnázií, ktoré sa z osemročných škôl zmenili na štvorročné vyššie stredné školy. V toku času sa menili aj názvy školy. Pri príležitosti 100. výročia založenia martinského gymnázia bola škola premenovaná na Strednú všeobecnovzdelávaciu školu Viliama Paulinyho-Tótha. V auguste 1967 bola škola ocenená vysokým štátnym vyznamenaním - Radom práce. Od školského roku 1969/70 škola nesie názov Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha. Popri dennom štúdiu bola v škole v 60-tych rokoch zriadená aj stredná škola pre pracujúcich a maturitné kurzy pre dôstojníkov a od školského roku 1968/69 sa pri gymnáziu otvára 1-ročné nadstavbové štúdium - programovanie a počítačové systémy a 2-ročné nadstavbové štúdium knihovníctva. Nadstavbové štúdium sa skončilo v školskom roku 1982/83.
Od voliteľných predmetov
k astronómii
Od školského roku 1977/78 sa v súlade s vtedajšími požiadavkami na stredoškolské vzdelanie začínajú na gymnáziu učiť skupiny voliteľných predmetov odborného zamerania. V Martine ide o programovanie a počítačové systémy, základy strojárstva, základy technickej chémie, základy elektrotechniky a kultúrnovýchovná činnosť. Vyučovanie odborných predmetov malo význam najmä pre prírodovedné predmety. Vybudovali sa nové laboratóriá a výrazne sa zintenzívnila príprava študentov na vysokoškolské štúdium prírodovedného a technického zamerania. Úspešne zachytili nástup počítačov a rozšírenie počítačovej siete na jednotlivé pracoviská školy. V septembri 1994 bola škola ako jedna z prvých na Slovensku pripojená na medzinárodnú počítačovú sieť internet.
Na pamäti požiadavky praxe
Ukázalo sa, že odborné zamerania na gymnáziu sú pre študentov obmedzujúce, a preto postupne zanikajú. Od roku 1990 sa prechádza k systému výberu voliteľných predmetov, ktorý umožňuje kvalitnejšiu prípravu na jednotlivé typy vysokých škôl. Študenti majú možnosť použiť rozširujúce hodiny na voliteľné predmety. Táto skutočnosť je podstatným zlomom v prispôsobení sa školy študentom a napĺňaniu ich predstáv o štúdiu. Veľká časť hodín sa učí v odborných učebniach, pretože škola má vybudované odborné učebne na vyučovanie biológie, fyziky, chémie, cudzích jazykov, geografie, dejepisu, matematiky, slovenského jazyka a informatiky. Súčasťou areálu školy sú 2 telocvične a kuchyňa s jedálńou. V roku 1990 sa začala areáli budovať astronomická pozorovateľňa. Po mnohých peripetiách bola stavba s kupolou a ďalekohľadom, ktorá dnes slúži aj verejnsoti, odovzdaná do užívania v októbri 1998. Od mája 2002 nesie astronomická pozorovateľna meno významného predstaviteľa slovenského národa Milana Rastislava Štefánika.
V septembri 1991 vzniklo v škole Bilingválne anglicko- slovenské gymnázium, ktoré sídli v Sučanoch. Vzniklo vďaka podpore Britskej rady a britského Know How Fondu. Cieľom tejto školy je poskytovať úplné stredné vzdelanie, ktoré by kombinovalo prvky slovenského a britského vzdelávacieho systému. Po dvoch rokoch sa BSAG osamostatnilo. Od školského roku 1995/96 škola začala s experimentálnym overovaním 6-ročného gymnaziálneho štúdia s cieľom umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť ich schopnosti a zručnosti. Projekt 6-ročného gymnázia využíva najnovšie poznatky pedagogiky a zohľadňuje požiadavky praktického života, a to: čo učiť a ako učiť. Učebný plán je širokým spektrom voliteľných predmetov vo vyššej hodinovej dotácii na záver štúdia v 6. ročníku. Samotné zameranie (profiláciu) si žiaci volia až po štyroch rokoch všeobecného zamerania. Študenti šesťročného gymnaziálneho štúdia absolvovali celý rad vedomostných a psychologických testov, pričom rovnaké testy pre porovnanie výsledkov boli aj na 8-ročnom a 4-ročnom štúdiu. Na základe výsledkov dosiahnutých v pedagogickej a psychologickej časti výskumu možno konštatovať, že ide o perspektívny model, stredoškolského štúdia, ktorý môže časti žiackej populácie poskytnúť kvalitné vzdelanie.
Z každého rožka troška
Študenti úspešne reprezentujú v súťažiach, olympiádach, SOČ nielen v krajských a celoslovenských kolách, ale aj na medzinárodnej úrovni. O tom, že patria skutočne k najlepším, svedčí aj to, že za ostatné štyri roky traja z martinských gymnazistov boli ministrom školstva ocenení Pamätným listom sv. Gorazda. Partnerské a družobné vzťahy sa počas existencie gymnázia rozvíjali so strednými školami v Novom Jičíne, Novej Pake, Gothe, Uzlovej, Báčskom Petrovci, Šalgotariáne, Rosslebene, Cesene, Blain, Terrassone, Eslov a Darlingtone. V rámci týchto vzťahov sa väčšinou uskutočňujú výmenné pobyty študentov.
Učitelia pracujú nielen v škole so žiakmi, ale sú organizátormi a spoluorganizátormi celoslovenských seminárov a podujatí (napr. Vanovičove dni), sú spoluautormi učebníc, aj individuálne reprezentujú školu v rôznych súťažiach, vydávajú publikácie, sú členmi spevokolov. Spomeňme aj bohatú športovú aktivitu našich študentov, školské akadémie a kultúrne programy, školské hudobné skupiny, vydávanie školských časopisov a zborníkov vlastnej tvorby vysielanie školského rádia, organizovanie pasovacích večierkov, gymnaziálneho plesu, gymnaziálnych hier, športových turnajov. Vzhľadom na to, že finančná situácia pre školstvo nie je veľmi priaznivá, založili v škole v roku 1995 Nadáciu Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha. Získané finančné prostriedky sú venované hlavne na nákup učebných pomôcok.
Martinské gymnázium je počas celej 135-ročnej existencie späté so životom mesta a regiónu. Veď od jeho vzniku za všetky roky opustilo brány gymnázia viac ako 11 400 študentov.
Podľa podkladov Anny Piškovej spracovala (rr)
Snímka: (js)
