Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

S prírodou sa nebojuje

Botanici z Blatnice pozorovaním zistili to, čo na

Pracovníci Botanickej záhrady v Blatnici, ktorá je vedeckým pracoviskom Univerzity Komenského v Bratislave, získali počas rokov existencie tohto zariadenia pod najkrajšou časťou Veľkej Fatry množstvo zaujímavých a neoceniteľných poznatkov. Okrem dlhodobých úloh v posledných troch rokoch pracovali na štyroch grantových projektoch Agentúry pre vedu. Najväčším projektom týkajúcim sa Veľkej Fatry je analýza rastlinnej a živočíšnej ríše tohto pohoria. Viacerí zamestnanci Botanickej záhrady v Blatnici – D. Bernátová, J. Kliment a J. Obuch - majú dvadsaťpäť - až tridsaťročné poznatky o pohorí, ktoré by si zaslúžili publikovanie. Samozrejme, nie je to práca na jeden alebo na dva roky. Títo vedeckí pracovníci sa nezaoberajú výskumom len vo Veľkej Fatre, ale aj na Muránskej planine a inde. V súčasnosti robia viacerí vedeckí pracovníci v oblasti botaniky prehľad rastlinných spoločenstiev rôznych pohorí Slovenska. Pracuje na ňom aj J. Kliment, ktorý sa zaoberá vysokohorskými rastlinnými spoločenstvami, lúkami, pasienkami a slatinami. Ďalší vedecký pracovník z Blatnice - J . Topercer sa zaoberá vtáčikmi žijúcimi v Turci, najmä v okolí Kláštora pod Znievom. Skúma, ako ovplyvňuje ich výskyt ľudská činnosť a štruktúra krajiny, i to, čo by sa dalo urobiť pre ich záchranu...

Skryť Vypnúť reklamu

Aj lavína je užitočná

K zaujímavým výskumným úlohám Botanickej záhrady v Blatnici patrí výskum vplyvu lavín na životné prostredie. „Lavíny padali vo Veľkej Fatre stovky rokov a určite veľmi dlho v tomto pohorí aj padať budú. Na mieste, kde sa lavína zastaví, vznikajú jedinečné ekosystémy, ktoré nie sú v iných pohoriach tak vyvinuté ako vo Veľkej Fatre. Niečo podobné, ale veľmi ojedinelé, nachádzame len v okolí stohu v Krivánskej Malej Fatre a potom na niektorých miestach Nízkych Tatier. Vo Veľkej Fatre sú jedinečné ekosystémy v lokalite Turecká a Rybô. Zdalo by sa, že lavína má len deštruktívnu úlohu, ale nie je to pravda. S pádom lavíny dochádza aj k transportu ďalšieho materiálu. Niektoré horské druhy rastlín sa dostávajú vďaka lavíne z vyšších do nižších polôh. Po dĺžke celej dráhy padajúcej lavíny vzniká jednotný ekosystém. Lesníci niekedy i v snahe zalesňovať vysádzajú rastlinné druhy, ktoré v lokalitách, kde padajú lavíny, nikdy nerástli. Na miestach, kde vo Veľkej Fatre vysádzajú kosodrevinu, tento rastlinný druh nikdy nerástol. Nie je to prirodzené, preto sa novovysadená rastlina ani neujme. Takáto lokalita je, napríklad v masíve Krížnej, kde ženy venujú výsadbe kosodreviny v kamenistom teréne mnoho úsilia. V takýchto veľkofatranských lokalitách rastú tie najcennejšie rastlinné druhy ako spoločenstvá kozincov (bôbovitá rastlina).

Skryť Vypnúť reklamu

Život medzi skalami

Tieto kozince sa okrem Veľkej Fatry nachádzajú už iba v Belianskych Tatrách. K nim sa pridružujú ešte rastlinné spoločenstvá viazané na skaly a sutiny a na miestach, kde je väčší prietok vody, k nim pribúdajú aj mokraďové rastliny. Lavínové ekosystémy narušujú aj zábrany proti padajúcemu snehu,“ povedal nám Ján Topercer.

Z botanických výskumov vyplýva, že tvrdenie o škodlivosti lavín je dogmatické a nesprávne. Vo Veľkej Fatre padali lavíny stovky rokov, a to vždy na rovnakých miestach a ľudia sa tomu prispôsobili. Nestavali si domy do dráh padajúcich lavín, ale vždy vedľa nich. Niečo podobné sa deje aj pri povodniach. Ľudia pozorovaním zistia, kde sa ten-ktorý vodný tok pravidelne vylieva a pokiaľ stúpne hladina vody pri storočnej alebo tisícročnej vode. V Moškovci je väčšina budov na základe dlhoročného pozorovania postavená správne, a to v kopci. Prírodným živlom by sa človek nemal stavať do cesty, radšej by ich mal využívať. Miesta, kde sa vylieva Turiec, sa môžu využívať ako pasienky. Z historických poznatkov vyplýva, že na mnohých miestach sa mokrade kosili alebo sa na nich pásol dobytok a ovce a zostávali na nich vzácne rastliny. Keď sa niektoré miesta nekosili, strácali sa z nich aj jedinečné rastliny.

Skryť Vypnúť reklamu

Prekážkou nie je príroda,

ale človek

Ako nám povedal Ján Topercer, typickým prípadom nevyužívania mokradí sú Kláštorské lúky. Na veľkej ploche sú vrbiny alebo jelšiny, trstina prerastá žíhľavou a na miesto vzácnych rastlín, kvôli ktorým bolo vyhlásené chránené územie, sa tlačia nepôvodné druhy. S prírodou memôžeme bojovať, musíme sa jej prispôsobiť a nevnášať do nej prvky, ktoré jej ubližujú. Veľkoplošné hospodárenie často môže narušiť ekosystém a vytlačiť z neho úplne pôvodné druhy. Môže dôjsť k odplaveniu najcennejšej časti pôdy, k zvýšeniu prietoku riek a potokov, čo spôsobuje eróziu a záplavy v južnejších oblastiach Slovenska. Voda by mala z kotlín odtekať pomaly, aby na ceste nestrhla nič so sebou. „O vodu bude čoraz väčšia núdza, hoci jej v Turci máme dosť, ale chyby predkov zistí väčšinou až nasledujúca generácia. Veľkoplošné meliorácie, ktoré sa robili v päťdesiatych rokoch sa ukázali ako škodlivé, lebo zostali po nich zaburinené pozemky. Vrážali sa do nich milióny, ale výsledok tomu nezodpovedal. Naopak, príklad majera v Kostolišti svedčí o tom, že ľudia prichádzajú na to, ako žiť v súlade s ekosystémom a pritom vďaka nemu aj niečo získať.

Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 17 210
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 847
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 036
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 020
  5. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 878
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 10 975
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 431
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 693
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 593
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 560
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Koronavírus v hokejovej kabíne, zostalo len päť zdravých

Takmer celý hokejový tím HK Martin musel ísť do karantény. V prvoligovom mužstve sa objavilo 23 pozitívnych testov na koronavírus.

Martinská hokejová kabína je už aktuálne prázdna.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Mestský a Okresný úrad v Martine uzatvorili

Na úradoch vybavíte len pohreb a narodenie dieťaťa.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Ľudia stoja v radoch pred odbernými miestami

Odberové miestnosti sa otvorili o ôsmej hodine ráno.

Už ste čítali?