Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

S prírodou sa nebojuje

Botanici z Blatnice pozorovaním zistili to, čo na

Pracovníci Botanickej záhrady v Blatnici, ktorá je vedeckým pracoviskom Univerzity Komenského v Bratislave, získali počas rokov existencie tohto zariadenia pod najkrajšou časťou Veľkej Fatry množstvo zaujímavých a neoceniteľných poznatkov. Okrem dlhodobých úloh v posledných troch rokoch pracovali na štyroch grantových projektoch Agentúry pre vedu. Najväčším projektom týkajúcim sa Veľkej Fatry je analýza rastlinnej a živočíšnej ríše tohto pohoria. Viacerí zamestnanci Botanickej záhrady v Blatnici – D. Bernátová, J. Kliment a J. Obuch - majú dvadsaťpäť - až tridsaťročné poznatky o pohorí, ktoré by si zaslúžili publikovanie. Samozrejme, nie je to práca na jeden alebo na dva roky. Títo vedeckí pracovníci sa nezaoberajú výskumom len vo Veľkej Fatre, ale aj na Muránskej planine a inde. V súčasnosti robia viacerí vedeckí pracovníci v oblasti botaniky prehľad rastlinných spoločenstiev rôznych pohorí Slovenska. Pracuje na ňom aj J. Kliment, ktorý sa zaoberá vysokohorskými rastlinnými spoločenstvami, lúkami, pasienkami a slatinami. Ďalší vedecký pracovník z Blatnice - J . Topercer sa zaoberá vtáčikmi žijúcimi v Turci, najmä v okolí Kláštora pod Znievom. Skúma, ako ovplyvňuje ich výskyt ľudská činnosť a štruktúra krajiny, i to, čo by sa dalo urobiť pre ich záchranu...

Skryť Vypnúť reklamu

Aj lavína je užitočná

K zaujímavým výskumným úlohám Botanickej záhrady v Blatnici patrí výskum vplyvu lavín na životné prostredie. „Lavíny padali vo Veľkej Fatre stovky rokov a určite veľmi dlho v tomto pohorí aj padať budú. Na mieste, kde sa lavína zastaví, vznikajú jedinečné ekosystémy, ktoré nie sú v iných pohoriach tak vyvinuté ako vo Veľkej Fatre. Niečo podobné, ale veľmi ojedinelé, nachádzame len v okolí stohu v Krivánskej Malej Fatre a potom na niektorých miestach Nízkych Tatier. Vo Veľkej Fatre sú jedinečné ekosystémy v lokalite Turecká a Rybô. Zdalo by sa, že lavína má len deštruktívnu úlohu, ale nie je to pravda. S pádom lavíny dochádza aj k transportu ďalšieho materiálu. Niektoré horské druhy rastlín sa dostávajú vďaka lavíne z vyšších do nižších polôh. Po dĺžke celej dráhy padajúcej lavíny vzniká jednotný ekosystém. Lesníci niekedy i v snahe zalesňovať vysádzajú rastlinné druhy, ktoré v lokalitách, kde padajú lavíny, nikdy nerástli. Na miestach, kde vo Veľkej Fatre vysádzajú kosodrevinu, tento rastlinný druh nikdy nerástol. Nie je to prirodzené, preto sa novovysadená rastlina ani neujme. Takáto lokalita je, napríklad v masíve Krížnej, kde ženy venujú výsadbe kosodreviny v kamenistom teréne mnoho úsilia. V takýchto veľkofatranských lokalitách rastú tie najcennejšie rastlinné druhy ako spoločenstvá kozincov (bôbovitá rastlina).

Skryť Vypnúť reklamu

Život medzi skalami

Tieto kozince sa okrem Veľkej Fatry nachádzajú už iba v Belianskych Tatrách. K nim sa pridružujú ešte rastlinné spoločenstvá viazané na skaly a sutiny a na miestach, kde je väčší prietok vody, k nim pribúdajú aj mokraďové rastliny. Lavínové ekosystémy narušujú aj zábrany proti padajúcemu snehu,“ povedal nám Ján Topercer.

Z botanických výskumov vyplýva, že tvrdenie o škodlivosti lavín je dogmatické a nesprávne. Vo Veľkej Fatre padali lavíny stovky rokov, a to vždy na rovnakých miestach a ľudia sa tomu prispôsobili. Nestavali si domy do dráh padajúcich lavín, ale vždy vedľa nich. Niečo podobné sa deje aj pri povodniach. Ľudia pozorovaním zistia, kde sa ten-ktorý vodný tok pravidelne vylieva a pokiaľ stúpne hladina vody pri storočnej alebo tisícročnej vode. V Moškovci je väčšina budov na základe dlhoročného pozorovania postavená správne, a to v kopci. Prírodným živlom by sa človek nemal stavať do cesty, radšej by ich mal využívať. Miesta, kde sa vylieva Turiec, sa môžu využívať ako pasienky. Z historických poznatkov vyplýva, že na mnohých miestach sa mokrade kosili alebo sa na nich pásol dobytok a ovce a zostávali na nich vzácne rastliny. Keď sa niektoré miesta nekosili, strácali sa z nich aj jedinečné rastliny.

Skryť Vypnúť reklamu

Prekážkou nie je príroda,

ale človek

Ako nám povedal Ján Topercer, typickým prípadom nevyužívania mokradí sú Kláštorské lúky. Na veľkej ploche sú vrbiny alebo jelšiny, trstina prerastá žíhľavou a na miesto vzácnych rastlín, kvôli ktorým bolo vyhlásené chránené územie, sa tlačia nepôvodné druhy. S prírodou memôžeme bojovať, musíme sa jej prispôsobiť a nevnášať do nej prvky, ktoré jej ubližujú. Veľkoplošné hospodárenie často môže narušiť ekosystém a vytlačiť z neho úplne pôvodné druhy. Môže dôjsť k odplaveniu najcennejšej časti pôdy, k zvýšeniu prietoku riek a potokov, čo spôsobuje eróziu a záplavy v južnejších oblastiach Slovenska. Voda by mala z kotlín odtekať pomaly, aby na ceste nestrhla nič so sebou. „O vodu bude čoraz väčšia núdza, hoci jej v Turci máme dosť, ale chyby predkov zistí väčšinou až nasledujúca generácia. Veľkoplošné meliorácie, ktoré sa robili v päťdesiatych rokoch sa ukázali ako škodlivé, lebo zostali po nich zaburinené pozemky. Vrážali sa do nich milióny, ale výsledok tomu nezodpovedal. Naopak, príklad majera v Kostolišti svedčí o tom, že ľudia prichádzajú na to, ako žiť v súlade s ekosystémom a pritom vďaka nemu aj niečo získať.

Braňo Gregor

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 225
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 451
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 345
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 204
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 991
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 932
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 205
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 917
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 717
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 605
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

7 h
Odberové tímy mali dnes v Kláštore menej práce.

Za stredu a štvrtok otestovali v obci celkom 467 osôb.

8 h
Spišiaci nám tentoraz bodovať nedovolili.

Tréner Miroslav Chudý bol v hľadáčiku Martina už skôr. Okrem bodov prišli naši v Spišskej Novej Vsi aj o dvoch šikovných útočníkov.

8 h
Vo Vrútkach ľudia môžu prichádzať na testovanie bez nutnosti objednávania sa vopred.

Do dvanástej hodiny stihli otestovať 715 ľudí.

10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

10 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

12 h

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

22. jan

Účasť je oveľa nižšia, ako mesto očakávalo.

11 h

Už ste čítali?