Xena – princezná bojovníčka, je názov seriálu populárneho na celom svete. Vyrábal sa na území Nového Zélandu počas šiestich rokov. Na tomto seriáli mala možnosť v rokoch 1999 - 2001 spolupracovať aj Slávka Točeková. A to nie v hocijakej úlohe...
Hneď v úvode svojho listu z ďalekého Nového Zélandu ma vyzvala, aby som jej tykala.
Hoci sme sa nikdy osobne nestretli, vraj si môžeme pokojne tykať, pretože je na to zvyknutá. Ihneď ma voviedla do inej dimenzie, pretože mi vysvetlila, že žije v krajine, kde si ľudia rozličných spoločenských vrstiev, žijúci v rozličných pomeroch, stále tykajú. „Pokojne ma oslovujte Slávka,“ navrhla mi skoro 27-ročná mladá žena.
Meno možnože neznáme, ale vidieť ju priamo v akcii mohli diváci na celom svete v populárnom novozélandskom televíznom seriáli Xena. Vystupovala tu ako dvojníčka hlavnej predstaviteľky Xeny alias Lucy Lawlessovej v období, keď tá čakala svoje prvé dieťa.
Nový obzor
Slávka pricestovala na Nový Zéland spoločne so svojím priateľom ako turistka pred viac ako štyrmi rokmi. O trvalom pobyte nikto z nich ešte nehovoril, o plánoch zostať tam nebolo ani len reči. „Keď sme cestovali a spoznávali krajinu, mali sme možnosť zoznámiť sa s mnohými krajanmi, ktorí sa tu už zabývali dávno pred naším príchodom. Spoznali sme štýl každodenného života a to sa nám zapáčilo,“ rozprávala Slávka.
Obidvaja ale mali doma na Slovensku dobrú prácu. Keď plánovali svoju budúcnosť a kariéru, zistili, že za rovnako dobre odvedenú robotu ako na Slovensku, dosiahnu lepšie výsledky na Novom Zélande. Ale s pocitom, ktorí majú mnohí u nás doma, že s príchodom do cudzej krajiny sa má hneď človek lepšie, vôbec nesúhlasí. „Kto sa chce usadiť v cudzine, musí si veľa odoprieť, musí prekonať veľa prekážok a byť pripravený tvrdo pracovať,“ konštatovala.
Čarokrásny ostrov
Slávka Točeková a jej priateľ sa usadili na severnom ostrove Nového Zélandu v meste Auckland. Je to nádherné mesto rozčlenené na početné lokality. Prisťahovalci z ostrova Tonga, Samoa a Cook Islands uprednostňujú život v blízkosti jeden vedľa druhého, tak isto aj prisťahovalci z Číny a Japonska, a udržujú vzťahy so svojimi krajanmi. Domy si preto stavajú bydliska blízko vedľa seba. V časti mesta, kde žijeme sú prisťahovalci z rôznych krajín (Južnej Afriky, Japonska, Chorvátska, Talianska a i.), čo nám spestruje každodenný život. A nám sa veľmi páči táto rozdielnosť. More, ktoré je asi päť minút od nášho bydliska, nám spestruje skoro každodenné prechádzky. Keď spomínam more, musím sa zamyslieť nad tým, aké je zvláštne, že lekári na Slovensku posielajú pacientov s astmou na dovolenku k moru a tu je skoro každý štvrtý občan astmatik. A more majú pod nosom. Neviem, ako to teda funguje,“ zauvažovala.
Podľa jej slov sú obyvatelia Nového Zélandu povahovo veľmi odlišní od Slovákov. Rodina nemá také silne puto ako na Slovensku, každý je vlastne odkázaný sám na seba a na svoje činy. Človek ale preto aby zostal „vonku“, musí mať aj iné dôvody. Dvojnásobne to určite platí o Novom Zélande, pretože mnohí Novozélanďania odchádzajú za prácou do zahraničia, hlavne do Austrálie. Je to
