Kto navštívil Havranovo, vie, že tam nefunguje mobil, že elektrika „ide“ len na agregát, že autá či motorky sa tu producírujú zriedkavejšie ako medvede a že život tu určuje rytmus prírody a nie človek so svojimi civilizačnými nárokmi. A predsa má tento kút Turca svoje čaro a pre toho, kto hľadá božský pokoj, predstavuje ideálne miesto na oddych. Objavili ho aj tanečníci z Tanečného klubu Deep Martico Martin. No využívajú ho nie kvôli tomu, aby si uvarili guláš, posedeli a zaspievali si pri ňom. To vôbec nie. Oni tu pracujú. Svedomito drú nové choreografie, cizelujú tie známejšie a pripravujú sa na obhajobu ďalších titulov, ktorých už síce majú neúrekom, ale - veď, to poznáte - nikdy ich nie je dosť. V minulom roku si v tejto lokalite postavili lešenie, tohto roku už mali aj na jeho prekrytie a vybudovanie pódia, dopravili tu aparatúru, grily i riady a kopec dobrej nálady a organizujú v týchto miestach letné sústredenia.
Je ich niekoľko. Najskôr sa pod šapito nasťahovala takmer štyridsiatka detí, po nich tu boli juniori a záver prázdnin, využijúc aj deň štátneho sviatku, patrilo Havranovo na štyri dni dospelým tanečníkom. Všetkým trom skupinám tanečníkov išlo o jedno a to isté - pripraviť sa čo najlepšie na najbližšie európske či svetové šampionáty v tanečných disciplínach IDO, predovšetkým v disko formáciách. „Deťom ide o čo najlepšiu reprezentáciu na majstrovstvách sveta, ktoré budú koncom roka v Martine, juniori tu mali kondičné sústredenie a dospeláci trénovali novú choreografiu taktiež na martinský šampionát,“ uvádza nás do kuchyne klubu jeho vedúca osobnosť a choreograf Miroslav Frolo. „Letné sústredenia, a tak ďaleko od domáceho prostredia, organizujeme preto, lebo tanečníkov nič nerozptyľuje, môžu sa sústrediť na nácvik a hoci popri tréningu dáme priestor aj na oddych a zábavu, predsa len prvoradý je tanec. V minulom roku sme tu nacvičili známych elegánov.“
Tomu, kto túto informáciu číta po prvý raz, pripomíname, že ide o zjednodušený názov choreografie, s ktorou „deepáci“ získali tohto roku európsky majstrovský titul. Nebol prvý, a verme, že nebude ani posledný. Tanečníci z tohto klubu na najvyššie méty majú. V jeho „vlastníctve“ sú štyri tituly majstrov Európy a šestnásť titulov majstrov Slovenska, a to nespomíname druhé či tretie miesta, ktoré sa v súčasnej slovenskej konkurencii (je zároveň aj svetovou, pretože slovenskí diskotanečníci sa považujú za najlepších nielen na európskom kontinente) hodnotia ako vynikajúce. Okolo činnosti klubu sa sústredila dobrá parta rodičov, pomáhajú, fandia...
„S nimi sme popri grilovaní stavali aj šapito. Trvalo nám to jeden deň. Prídu za nami večer čo večer, vybavia, čo potrebujeme, vynikajúco sa s nimi spolupracuje,“ chváli M. Frolo. A deti či mládež? „Upratujú si sami, poumývajú riady, učíme ich sebestačnosti, aj na to je sústredenie dobré. Sú takmer celý deň, a to aj za dažďa, na čerstvom vzduchu, čo im určite prospeje. Vôbec sa im nechce domov.“ Overili sme si to pri našej návšteve. Deti práve nacvičovali časť novej choreografie. Jej názov i kostýmy sú zatiaľ tajomstvom, chcú prekvapiť Martinčanov i porotu. Ale tým sa malí tanečníci veľmi nezaťažovali. Na strechu šapito, postavenom na voľnom priestranstie pri alpinkách, klopal síce výdatný dážď a občas si bolo treba poradiť aj s rozmočeným terénom, ale oni si to nevšímali. Pod vedením Janky Kyselovej, Eriky Hnilicovej a Mariky Mazákovej usilovne drilovali krátky výsek choreogradie a vôbec im nevadilo, že po pár taktoch ich trénerky znova a znova vracajú na východziu pozíciu. A keď zaznela obligátna otázka: „Páči sa vám tu?“, zaznelo mohutné: „Ááááno...!“ A to mali tréning osem hodín denne.
Miro Frolo bol spokojný. Leto a letné sústredenia sa vydarili. Nácvik postúpil o mohutný krok ďalej - možno aj bližšie k najcennejšiemu kovu. Cesta k nemu má ale mnoho úskalí, najviac skloňovaným sú - peniaze. „Dnes nie je ťažké vymyslieť choreografiu, ťažšie je financovať ju,“ pripomína. „Kostýmy, prenájmy, cesty na súťaže..., to všetko niečo stojí a len časť toho môže financovať náš hlavný sponzor. Som rád, že martinská radnica sa nestavia chrbtom k našim potrebám. Veď, koniec-koncov reprezentujeme predovšetkým mesto. Úvahy o vybudovaní viacúčelovej sály v priestoroch terajšieho kina Moskva, nie sú nereálne. Máme v pláne ísť aj do moderného, scénického tanca, muzikálov..., no dnes ich niet kde nacvičiť a prezentovať. Ktovie, možno by stálo za úvahu zriadiť v Martine časom pracovisko fakulty telesnej výchovy s tanečnými odbormi. Martin má dobré tanečné zázemie a len náš klub má 180 členov. To, čo vkladáme dnes do detí či mládeže, by sa mohlo časom dobre zúročiť.“Viera Legerská
