Národný cintorín v Martine, zdá sa, patrí počas posledných rokov k vyhľadávaným miestam zlodejov – „zberačov“. Naposledy, niekto z pondelka 19. na utorok 20. augusta odcudzil zo sektoru C (chodníkom vľavo, asi 50 metrov od hlavnej brány) reliéf z hrobu významného dejateľa, považovaného za zakladateľskú osobnosť modernej slovenskej literárnej histórie a správcu Matice slovenskej po roku 1919 Jaroslava Vlčeka (1860 – 1930). Širokej verejnosti je známy najmä ako autor dejín slovenskej literatúry. Jaroslav Vlček žil spoločne so svojou rodinou v Prahe. Odtiaľ boli jeho pozostatky i pomník v roku 1989 prevezené na Národný cintorín.
Viac ako 70-ročné umelecké dielo, ktorého autor nie je známy, bolo vyrobené z bronzu. Malo priemer 48 cm2. Slovenskej národnej knižnici ostala naň pamiatka už len v podobe farebného diapozitívu v archíve a škoda vo výške 60-tisíc korún, nehľadiac na jeho umeleckú hodnotu.
„Išla som do práce. Každý deň tu vykonávam obhliadku celého objektu a hneď som zistila, že na hrobe niečo chýba,“ povedala nám kustódka Národného cintorína Jarmila Matejková. „Reliéf sa síce dá nahradiť, ale dielo už nebude mať svoju pôvodnú hodnotu. Pri SNK pôsobí komisia Slovenského národného cintorína, ktorá podľa potreby, minimálne dvakrát ročne, zasadá. Práve teraz v septembri sa stretne so zástupcami Matice slovenskej a mesta Martin. Mala by sa tu riešiť situácia týkajúca sa finančných prostriedkov, pretože by sme chceli, aby sa odcudzené reliéfy nahradili epoxidovými a zároveň, aby sme zachovali tie vzácne reliéfy, ktoré zostali,“ dodala.
V tomto roku zaznamenali na cintoríne už dve krádeže – reliéfu známeho martinského architekta Jána Palkoviča a reliéfu poslanca Uhorského snemu Ferdiša Jurigu, ktorý bol prevezený z Karlovej Vsi. Zlodejov sa našťastie podarilo nájsť a usvedčiť. Obidva reliéfy museli vrátiť. „Verím, že za niekoľko dní alebo týždňov sa vráti aj Vlčkov reliéf,“ povedala Jarmila Matejková presvedčivo. Podľa nej ani táto krádež nebola vyslovene na objednávku zberateľov. Zlodej ju chcel jednoducho speňažiť. Väčšinou odcudzené reliéfy z Národného cintorína v Martine končia v zberných surovinách.
V súčasnosti je na Národnom cintoríne pochovaných asi tristo významných osobností. Staršie hroby národných dejateľov majú zväčša jednoduché pomníky. Viaceré sú ale nenahraditeľné, pretože ich postavili z národných zbierok. Po roku 1918 pribudli výtvarne a architektonicky riešené náhrobníky, takže dnes sa tu nachádza celý rad hodnotných diel našich popredných výtvarných umelcov a architektov.
Prázdnotou zívajúce miesta na hroboch a hrobkách nahradzujú napodobeninami z epoxidu. Ale nie na všetky hroby dôjde, no zlodeji berú, čo im príde pod ruky a všetko, čo sa dá odtrhnúť z kamenných blokov. Jarmila Matejková vyratúva: „Chýba nám napríklad busta Jána Smreka, bronzové texty z hrobu Gorazda Zvonického, Kristova hlava z hrobu povojnového predsedu Slovenskej národnej rady Jozefa Lettricha, celé „meno“ režiséra a dramatika Ferdinanda Hoffmanna. Takisto ukradli aj bustu martinského ochotníckeho divadelníka Berca Augustínyho, ale tú polícia vypátrala. Znehodnotený pomník má aj známy fotograf a filmový režisér Karol Plicka.“
Jedným z opatrení, ako predísť zneucťujúcim krádežiam, je zmena budovania pomníkov. V súčasnosti SNK vyberá tie návrhy, kde sa už nepoužívajú kovy, ale iba kameň...
Monika Vajdová
Snímky: autorka, archív SNK
