V piatok 13. septembra otvoria v Martine za prítomnosti významných hostí dlho očakávané Martinsko-flámske podnikateľské a inkubátorové centrum. O tom, ako sa rodil tento ojedinelý projekt, hovoril Nový ŽIVOT TURCA s poradkyňou podpredsedníčky vlády pre európsku integráciu, martinskou rodáčkou Janou Kotovou, ktorá stála pri jeho zrode.
Na úvod si povedzme základnú chronológiu udalostí, ktoré predchádzali výstavbe centra. Kedy sa sformovala myšlienka vybudova ho, preo je tu spojitos s flámskou vládou a ako sa postupovalo na Slovensku pri výbere lokality?
S cieľom zabezpečiť pre malých a stredných podnikateľov spoluprácu s krajinami strednej a východnej Európy začala vláda flámskeho regiónu Belgicka už v roku 1992 iniciovať výstavbu podnikateľských centier a inkubátorov vo vybraných krajinách. Na tento zámer vyčlenila aj potrebné a nemalé množstvo finančných prostriedkov. Po mojom nástupe na veľvyslanectvo SR v Bruseli, bolo to začiatkom roku 1995, som sa dostala k informáciám o týchto možnostiach, ako aj o konkrétnych výsledkoch takejto spolupráce s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom. Iniciovala som preto stretnutie s kompetentnou pracovníčkou ministerstva flámskeho regiónu pani Schoomans a snažila som sa získať informácie o možnostiach realizácie podobného projektu aj na Slovensku. Následne na naše prvé stretnutie nasledovalo množstvo ďalších, už konkrétnych rokovaní a myšlienka sa začala rozvíjať. Uskutočnili sa tiež potrebné rokovania na úrovni Ministerstva hospodárstva SR a všetko vyústilo až do súhlasného stanoviska vlády Flámska s realizáciou projektu a vyčlenenia finančných prostriedkov pre SR. Potom predstavitelia Flámska navštívili Slovensko s cieľom vybrať z viacerých návrhov rezortného ministerstva mesto a región, ktorý by najlepšie zodpovedal požiadavkám flámskej strany na realizáciu projektu.
Ako vieme, prednosť dostal Martin. Prečo práve Martin?
Nebolo to len preto, že som martinská rodáčka, že som tu vyrastala, že mám k mestu vrúcny vzťah a že mi na ňom záleží. To všetko by k presvedčeniu predstaviteľov flámskej vlády nestačilo. Bolo potrebné argumentovať aj konkrétnymi faktami. Keď sa rozhodovalo o umiestnení podnikateľského centra na Slovensku, zápasil turčiansky región, následne po obmedzení výroby v strojárskej fabrike, s veľkou nezamestnanosťou. A práve reštrukturalizácia priemyslu, nezamestnanosť, potreba rozvíjania nových podnikateľských aktivít, to boli hlavné priority, ktoré stanovila flámska vláda pri výbere vhodnej lokality. Okrem týchto skutočností to bola aj pripravenosť mesta, stav rozvoja malého a stredného podnikania, vhodnosť poskytnutého miesta na výstavbu ako aj ochota a schopnosť predstaviteľov mesta rokovať so zahraničnými partnermi. To som si overila pri viacerých osobných stretnutiach s primátorom Stanislavom Bernátom. Čo sa týka malého a stredného podnikania, v Martine veľmi dobre fungovalo Regionálne podnikateľské a informačné centrum, s ktorého zástupcami Milanom Bugáňom a Jarmilou Čanádyovou som bola v kontakte a vedela som o ich záujme vybudovať centrum podobného zamerania. Chcem povedať, že to boli práve predstavitelia mesta Martin, ktorí presvedčili zástupcov Flámska o tom, že Martin bude pre realizáciu projektu najvhodnejší.
Aké je vlastne poslanie centra? Prečo vzniká a čo má zastrešovať?
Hlavným poslaním podnikateľského centra - inkubátora je vytvoriť vhodné podmienky pre začínajúcich podnikateľov, poskytovať im priestory na obmedzený časový úsek 2-3 roky za zvýhodnených finančných podmienok, poskytovať im pomoc formou poradenstva, zabezpečovania určitých administratívnych činností a podobne. Ide o komplex pomoci a podpory vzniku nových podnikateľských subjektov, pomoc novozaloženým ako aj už existujúcim firmám pôsobiacim v oblasti malého a stredného podnikania a vytváranie podmienok pre domácich a zahraničných investorov.
Je rozdiel medzi martinským a tými podnikateľskými centrami, ktorých formovanie a výstavbu flámska vláda podporovala v iných krajinách?
Na rozdiel od iných centier, ktoré vznikli za spolupráce flámskej vlády v zahraničí a ktoré som spomenula v úvode, má martinský projekt určité špecifiká. Je to najmä zabezpečenie financovania výstavby projektu. Existujúce centrá v iných krajinách strednej a východnej Európy vznikli kombináciou finančných prostriedkov Flámskej vlády a konkrétneho mesta. Tesne pred uvoľnením finančných prostriedkov pre Martin musela flámska vláda, vzhľadom na politickú nestabilitu na Slovensku pred parlamentnými voľbami v roku 1998, pristúpiť k reštrikčným opatreniam vo vzťahu k Slovensku a realizácia projektu bola ohrozená. Nakoniec sa našlo riešenie a ním bolo dodatočné dofinancovanie projektu zo strany Európskej únie. A tak vstúpil do realizácie ďalší partner, ktorým je EÚ, a to konkrétne program PHARE. Znamenalo to síce na jednej strane oddialenie projektu o takmer dva roky, no na druhej strane dotácia poskytnutá programom PHARE bola zvýšená z pôvodne požadovaných 10 mil. Sk až na takmer 25 mil. Sk, a tak výstavba centra bola plne pokrytá zo zahraničných zdrojov. V Martine ide teda o výnimočný projekt zabezpečený združenou investíciou troch partnerov: spoločnosťou GOM West Vlaanderen, fondom PHARE a mestom MARTIN. To umožnilo realizovať špičkový projekt na vysokej úrovni.
Ako vidíte spoluprácu mesta, podnikateľského informačného centra a iných inštitúcií pre úspešné fungovanie martinského centra?
Stav je teraz taký, že Martinsko-flámske podnikateľské centrum je nezisková spoločnosť s ručením obmedzeným, čo je špecifický prípad spoločnosti fungujúcej na princípe zahraničnej pomoci, v ktorej má 50-percentný podiel mesto Martin a 50-percentný podiel flámska spoločnosť GOM West Vlaanderen. Prostredníctvom nej je zabezpečovaná aj dotácia flámskej vlády. Hlavným slovenským partnerom je RPIC Martin, prostredníctvom ktorého sa realizuje finančná dotácia programu PHARE a pre potreby ktorého, s cieľom pomôcť rozvoju podnikania v regióne, bolo vlastne centrum realizované. Situácia je teda značne komplikovaná a momentálne sa hľadá riešenie v transformácii s.r.o. na združenie právnických osôb, čo je nevyhnutné najmä pre ďalšie čerpanie finančných dotácií so zahraničných grantov na prevádzku a existenciu centra. Ďalším krokom bude postupné odstúpenie flámskeho partnera, a to v niekoľkých fázach, ktorý je po úspešnom rozbehnutí centra ochotný poskytnúť svoj podiel v spoločnosti niektorej vybranej neziskovej organizácii. Ako vidíte, vzťahy sú veľmi zložité, preto aj spolupráca všetkých zúčastnených subjektov si bude vyžadovať od všetkých zainteresovaných maximálne pochopenie s cieľom zabezpečiť pre našich začínajúcich podnikateľov dobrý rozbeh centra.
Pri kladení základného kameňa centra ste povedali, že máte pocit, akoby sa práve narodilo dieťa, čo je síce nádherné, ale treba ho opatrovať, formovať. o ste mali konkrétne na mysli? Ak problémy, tak aké? Potvrdili sa vaše obavy?
Nemala som na mysli žiadne problémy a nemala som ani obavy. Verila som a bola som presvedčená, že ako každá dobrá vec, aj táto sa podarí a zrealizuje. Položenie základného kameňa, tak ako aj narodenie dieťaťa, je však len začiatkom dlhej cesty pri jeho budovaní a formovaní. A to, ako to dopadne, či bude centrum slúžiť pôvodným cieľom, či sa bude dobrá myšlienka naďalej rozvíjať, to záleží už len od tých, ktorým bolo určené, od ich vôle a záujmu.
Ako s odstupom času hodnotíte roky, keď ste pomáhali na svet užitočnej veci? So zadosťučinením?
Určite. Každý má dobrý pocit, keď vidí, že jeho myšlienka našla uplatnenie, keď vidí, že čas strávený prípravou sa zúročil a jeho práca sa zhodnotila. Ale na úplný pocit zadosťučinenia nestačí len postavenie a slávnostné otvorenie centra. Je to znovu len ďalší medzník, po slávnosti budú nasledovať nové dni plné práce, aby sa myšlienka naplnila a chod Martinsko- flámskeho podnikového a inkubátorového centra sa rozbehol naplno. Ale to už ja nebudem môcť ovplyvňovať, to už bude plne v rukách manažmentu a samotných martinských a turčianskych podnikateľov. Želám im aj touto cestou veľa úspechov a najmä dobrých nápadov.
Viera Legerská
