Počas predposlednej júlovej nedele odcestovala pracovná skupina siedmich členiek Občianskeho združenia Pôvabnica Turca Martin do partnerského mesta Békešská Čaba na týždenný pobyt v Tábore ľudových remesiel, ktorý sa v tomto maďarskom meste s významnou slovenskou menšinou tradične organizuje. Na návštevu, ktorá sa uskutočnila na základe pozvania organizátorov a prípravného výboru festivalu, sa vychystali čipkárky Želmíra Súkeniková (prezidentka Pôvabnice), Magdaléna Mažgutová, Mária Slezáková, Anna Eliášová, Lýdia Gregušová, Irena Šubiková a Adela Tomašovičová. V rámci týždenného pobytu predvádzali ukážky paličkovania slovenskej čipky a popri tejto činnosti mali možnosť priučiť sa niektorým technikám rôznych remesiel. Pre potešenie si vlastnoručne vyrobili výrobky, napríklad, z ovčej vlny, bižutériu z konského vlasu, naučili sa odrôtovať keramiku, vyrábať postavičky zo šúpolia a rôzne suveníry pre seba a svojich blízkych.
Tri účastníčky pracovnej skupiny mali aj konkrétny cieľ. Želmíra Súkeniková a Magdaléna Mažgutová sa v Tábore ľudových remesiel zúčastnili už vlani a v tomto roku sa rozhodli v skupine šičiek zhotoviť si krojovú rovnošatu, ktorú budú používať ako ľudový odev pri predvádzaní paličkovania na rôznych akciách. Ďalšia z účastníčok Anna Eliášová sa zamerala na tkanie gobelínovej techniky a zhotovila si počas týždenného pobytu do interiéru svojho bytu dva prekrásne vankúše.
Svoju zručnosť a umenie v Tábore ľudových remesiel v Békešskej Čabe predvádzali majstri rôznych remesiel v trinástich pracovných skupinách. Novinkou v tohtoročnom tábore bola možnosť pobytu detí, ktorých rodičia sa priúčali niektorému z remesiel. Boli vytvorené dve skupiny detí so zameraním na vyučovanie rôznych remesiel, čím sa naplnila myšlienka organizátorov odovzdávať skúsenosti, vedomosti a umenie zručnosti mladej generácii. Ku skupine členiek občianskeho združenia Pôvabnica sa pripojili aj ďalší dvaja remeselníci, a to Ľubomír Smržík, ktorý predvádzal svoje drotárske umenie. Po päťročnom snažení čipkárok „zabezpečiť„ do tábora aj drotárov sa podarilo splniť túžbu vedúcej tábora presvedčiť k účasti drotárskeho majstra. Neodolal naliehaniu Želmíry Súkenikovej, rovnako ako aj rezbár Marián Eliáš, ktorý v Tábore ľudových remesiel svojimi výrobkami veľmi zaujal. Natoľko, že prítomní rezbári mu udelili titul: majster-špecialista. Výrobky oboch turčianskych remeselníkov zanechali v návštevníkoch hlboké dojmy a zážitky, pretože aj za pomoci umelcov si mohli vlastnoručne zhotoviť rôzne predmety úžitkového a dekoratívneho charakteru.
„Pobytu v Tábore ľudových remesiel sa zúčastnilo 350 dospelých a detí, ale aj napriek veľkému počtu účastníkov vládla všade dobrá nálada. Život ľudí v tábore sa niesol v duchu svornosti a spolužitia rôznych národností. Pohode a spokojnosti neprekážala ani komunikácia, ktorá bola prevažne v maďarskom jazyku, hoci účastníkmi boli Maďari, Rumuni, Chorváti, Ukrajinci i Slováci. Veľmi dobrý dojem sme mali z toho, keď sme zažili snahu ľudí hovoriť s nami po slovensky. Bol to prekrásny pocit pri pohľade na súlad ľudí rôznych vekových skupín, ktorých spája spoločná myšlienka – zachovať ľudové remeslá pre mladé generácie,„ povedala nám po návrate domov Ž. Súkeniková.
V rámci pobytu v tábore prijal našu skupinu vo svojom sídle generálny konzul SR Štefan Vaňo, Turčania navštívili Dom slovenskej kultúry, kde ich prijal predseda a členovia menšinovej samosprávy Juraj Ando, Ondrej Hanko a Helena Albertiová-Kožuchová. Prítomní boli aj zástupcovia Domu slovenskej kultúry – Anna Ištvánová, Alžbeta Ančinová, Judka Ledzéniová a za referát medzinárodných vzťahov pri tamojšom mestskom úrade Helena Šomodiová.
„Aj touto cestou vyslovujeme poďakovanie za pozvanie a možnosť zúčastniť sa pobytu v Tábore ľudových remesiel v Békešskej Čabe vedúcej tábora Ancike Pálovej a všetkým už spomínaným, bez podpory ktorých by naša účasť v tábore nebola možná. Poďakovanie patrí aj predstaviteľom mesta Martin, hlavne komisii kultúry za finančnú pomoc. Dúfame, že aj v budúcnosti nájdeme pochopenie pre podporu účasti na podobných podujatiach, lebo majú svoj význam pri odovzdávaní hodnôt minulosti novej generácii,„ doplnila Ž. Súkeniková.(rr)
