Koncom júla prišla do našej redakcie vrútocká Rómka Vlasta Facunová so slzami v očiach a žiadala nás o pomoc. S malými deťmi a manželom žije v nezodpovedajúcich ubytovacích a hygienických podmienkach, o pomoc žiadala mestský úrad, ale jej problém zostal nevyriešený.
Najskôr sme oslovili prednostu mestského úradu Dušana Ertla, od ktorého sme sa dozvedeli, že24. júna navštívil rodinu Facunovcov na Kafendovej ulici spolu s vrútockým primátorom Ľubomírom Bernátom. Krátko po tejto návšteve prišla táto rodina na mestský úrad s požiadavkou na riešenie ich bytovej situácie. Pracovníčka mestského úradu telefonicky dohodla možnosť prenajatia bytu Facunovcom v súkromnom nájomnom dome na Ulici 1. Československej brigády, ktorý vlastní rodina Klimentovcov z Bratislavy. Pracovníčka mestského úradu, s Facunovcami a s domovníkom, prehliadli spomínaný byt, ale Facunovci odmietli možnosť jeho prenajatia, vraj nemienia platiť nájomné. Prečo, to sme sa Facunovcov spýtali, keď sme ich navštívili v schátranom dome na Železničnej ulici. Od 15. júla už neboli pracovníci mestského úradu s Facunovcami v kontakte. Podľa zápisnic bola navrhnutá suma za nájomné približne 4 tisíc korún. Túto zápisnicu Vlasta Facunová odmietla podpísať. Ďalšou možnosťou, ako by sa mohli dopracovať k bytu, je podanie žiadosti, a to spolu s ďalšími tromi rodinami, na vybudovanie štvorbytovky. Na jej realizácii sa budú podieľať všetky štyri rodiny manuálnymi prácami podľa požadovaného rozsahu. Štvorbytovka by sa mala začať stavať za podmienky, že v okolí výstavby bytovky na Železničnej ulici bude udržiavaný dlhodobo poriadok.
Nediskriminujeme nikoho, tvrdia na radnici
Prednosta vrútockej radnice Dušan Ertl odmietol, že by Facunovcov on, primátor Ľubomír Bernát, alebo pracovníci mestského úradu diskriminovali. „Rómov nediskriminujeme, o tom svedčí aj skutočnosť, že jedného, predtým nezamestnaného, sme po čase vzali do trvalého pracovného pomeru. Pracoval svedomito, osvedčil sa a po čase sme mu dali aj lepšiu robotu. Najskôr po meste iba zbieral smeti, ale teraz sme mu zverili kosačku a stará sa o verejnú zeleň,„ povedal nám Dušan Ertl.
Keď sme prišli k domu, kde bývajú na prízemí Facunovci, nečudovali sme sa, prečo v ňom nechcú zostať. V streche je obrovská diera, stropy aj steny sú zatečené, niekde je opadaná vnútorná omietka. Z hygienického hľadiska je bytovka úplne nevyhovúca, pretože tu chýba vodovod, kanalizácia, elektrina aj plyn. V miestnostiach, kde bývajú Facunovci, boli skrine, stôl, postele, koberce a hoci sme prišli neohlásení, nedá sa povedať, že by mali v izbách neporiadok a špinu. Horšie to bolo s čistotou povaly, ale najhoršie s okolím domu, kde boli skládky odpadu.
Chcú žiť normálne, ale nedarí sa im to
„Chcem žiť rovnako ako žijú bieli. Niektorí Rómovia možno radi žijú v špine, ale ja s mojou rodinou medzi nich nepatríme. Nerozoberali sme ani strechu na dome, aby nám pršalo, je to už storočný dom,„ povedala nám Vlasta Facunová. Samozrejme, v bytovke na konci Železničnej ulice chýbajú kontajnery na odpadky, pretože by sa v nej vlastne ani nemalo bývať. Nestihli sme zistiť, kto je majiteľom pozemku aj tejto nehnuteľnusti, ale v prípade nešťastia, ktoré je v období silnejších dažďov reálne, by bol za úrazy a ujmu na zdraví zodpovedný. Prečo sa Vlasta a Peter Facunovci nechceli presťahovať do nájomného bytu? Z úradnej správy napísanej na Okresnom úrade v Martine vyplýva, že príjem ich rodiny je 8300 korún.
„Ak si k nájmu 4300 korún prirátam výdavky za elektrinu, nebudem mať pre rodinu peniaze na stravu, oblečenie a školské potreby pre deti. Nikto sa nikdy na nás nemohol sťažovať, že neplatíme za elektrinu,„ ukázala nám Vlasta Facunová potvrdenia o úhrade. „Aj moje deti pravidelne chodia do školy, pretože nechcem, aby takto žili. Môj manžel nebol nikdy súdne trestaný, ale nech mi skúsi niekto povedať, ako mám vyžiť z toľkých peňazí. Nechceme kradnúť, a tak môj manžel zbiera staré železo, aby sme si privyrobili nejaké peniaze. Nemôžeme sa kúpať, ani osprchovať, obávam sa, že môžeme dostať nejakú nákazlivú chorobu a ešte niekoho nakaziť. Mám známych aj medzi „bielymi„, ale hanbím sa ich sem pozvať. Potrebujeme pomoc, ale od nikoho sme sa jej nedočkali. Nemôžeme čakať štyri roky na strechu nad hlavou, zatiaľ nám dom, v ktorom žijeme, môže aj spadnúť,„ vykreslila situáciu svojej rodiny Vlasta Facunová.
Peniaze musia prúdiť správnym smerom
Takýchto a podobných prípadov životných podmienok Rómov by sme našli na Slovensku desiatky. Mokré drevo zhorí so suchým, a tak aj mnohí Rómovia, ktorí majú záujem žiť usporiadaným rodinným životom, doplácajú na tých, ktorým sa nechce pracovať. Rómska otázka naozaj potrebuje riešenie. Z fondov Európskej únie nečerpáme toľko peňazí, koľko by sme mohli, pretože chýbyjú projekty, na ktoré ich možno prideliť. Dobrý rybár sa nezameriava na to, aby iným rozdával ryby, ale učí ich rybolovu.
Prideľovanie sociálnych dávok sa doteraz ukázalo ako neúčinné. Rómovia, ktorí chcú žiť na štandardnej európskej úrovni, sa potrebujú vzdelávať, alebo zapojiť do užitočných tvorivých procesov. Na to je treba obojstranný záujem – rómskeho etnika i spoločnosti.
Braňo Gregor
