Nadšenci futbalu a zároveň pedagógovia Pavol Chovaňák, Martin Kramár a Peter Bučko sa rozhodli v roku 1994 vytvoriť v základnej škole na Hurbanovej ulici v martinskej štvrti Košúty tri športové triedy, kde by začali serióznym spôsobom vychovávať futbalovú mlaď. Z tohto pokusu vzišiel neskôr klub a ešte neskôr podnikateľský subjekt - Fomat Martin. Bolo to v čase, keď martinský futbal prešľapoval na mieste a nepomáhali ani injekcie v podobne hráčskych nákupov. Skôr to bolo len zbytočné míňanie veľkých kôp peňazí. Na druhej strane sa vytrácali odchovanci, ktorí boli vždy piliermi martinského futbalu. Spoliehanie sa iba na „moc peňazí„ sa v Martine nevyplatila, nasledoval pád za pádom až k dnešnej hanbe - IV. lige. Pád až na samotné dno, po vzore Považskej Bystrice, sa našťastie ešte nekoná... Azda aj preto, že je tu Fomat.
Riaditeľ ZŠ na Hurbanovej ulici a jeden zo spoločníkov Fomatu Pavol Chovaňák: - Nevymysleli sme nič svetaborného, vzali sme si príklad z hokejových tried na Podháji. Od školského roku 1995/96 sme u nás otvorili športové triedy pre futbal. V súčasnosti ich máme od štvrtého až do deviateho ročníka školy a športovú prípravku v prvej triede. Pred dvoma rokmi sme navyše prevzali aj starostlivosť o dorastenecké kolektívy Martina.
Pravda, sami by nedokázali sa starať o plejádu futbalistov, preto spolupráca s ŠKF ZŤS VTJ Martin sa zdalo byť celkom zákonitá. No niektorí funkcionári klubu videli v zámere košútskych pedagógov konkurenciu a mali obavy, že Fomat postupne prerastie klub. Funkcionári však prichádzali a odcházali, no najmä prišli na to, že bez spojenia síl ŠKF a Fomatu sa futbal v meste jednoducho už robiť nedá... Po dvoch-troch rokoch opäť počuť kuvičie hlasy ohľadne spolupráce. Lenže výchova je tvrdá a postupná práca. Nemožno nič urýchľovať. Napriek tomu práve v minulom, kritickom roku to boli práve mladíci z Fomatu, ktorí zachraňovali rozbitú a potápajúcu sa loď martinského klubu. Kucian, Tomka, Volna, Siva, Náther, Kempný (ten hrá teraz v Turčianskych Tepliciach) a ďalší sú toho dôkazom.
P. Chovaňák tvrdí: - O tri až päť rokov bude môcť mať martinský klub mužstvo zo samých odchovancov, aj keď, samozrejme, nevylučujem nejakú vhodnú posilu... Navyše, ak bude každoročne z deviatej triedy vychádzať približne dvadsať futbalistov, budú to cítiť aj iné kluby v našom regióne. Bude treba dbať, aby sa talentovaní chlapci nestrácali, bude im treba vytvárať aj inde výhodné podmienky na zdokonaľovanie sa. Ani v súčasnosti sa predsa nedajú porovnávať tréningy v Martine s dedinskými podmienkami, kde niet naslovovzatých trénerov.
Fomat, to je dnes približne 200 futbalistov a štrnásť trénerov. Manažérom je Peter Bučko, ako profesionálny pracovník, hlavným trénerom Ján Štrba, ako poloprofesionál. Teda, už žiadna maličkosť... Je jasné, že v takomto prípade sú hlavnou témou - peniaze.
P. Chovaňák: - Prax ukázala, že sponzorstvo jedného človeka nie je spasením. Na jednom človeku sa nedá stavať futbalový mrakodrap. Nech to Ján Segľa robil ako najlepšie vedel, to nie je ono, jemu sa investované peniaze do futbalu už nikdy nevrátia. Treba tímovú prácu, optimálne podmienky dokáže vytvoriť iba úsilie viacerých. Fomat očakával v tomto smere väčšiu starostlivosť od radnice. Ak mesto nechcelo z rôznych príčin podporovať martinský klub, tak mohlo hľadať cestu cez nás, cez mládež. Aby som bol objektívny, tohto roku sme dostali od mesta Martin dotáciu vo výške 100 tisíc korún, vlani to bolo o 30 tisíc viac. Lenže náš rozpočet od prípravky až po dorast predstavuje približne 2 milióny korún. Čo viem, napríklad v Ružomberku, v meste o polovicu menšom ako Martin, futbalovej mládeži miestna radnica ročne prisúva 700 tisíc korún...
Kde teda vziať spomínané peniaze? Dotovať musia aj rodičia mladých futbalistov. Vo štvrtom ročníku rodina platí mesačne za syna 550 korún, od piateho ročníka po deviaty je to už 700 korún mesačne...
P. Chovaňák: - Máme iba na prežitie. Najväčší problém nám spôsobujú hracie tréningové plochy. Potrebovali by sme ako soľ tréningový priestor pri škole. Vedľa je aj vyhovujúci pozemok, ktorý patrí mestu. My ho máme v prenájme, mesto je správcom. Pri našich finančných možnostiach ale nie sme v stave niečo na ňom budovať. Je pravdou, že vlani mesto doň investovalo 500 tisíc korún, ale burina urobila svoje... Máme hotovú projektovú prípravu, vieme, čo by sme chceli tam mať. S plánmi sme oboznámili aj rezortné ministerstvo, žiaľ, našu iniciatívu zatiaľ zamietli.
Aj v susednej Žiline majú podobné triedy, lenže vo väčšom rozsahu. Tam sa primátor postaral o vybudovanie umelej trávy a nielen to, žilinské športoviská majú vysokú úroveň. V Martine je to presne naopak. Azda iba v posledných dvoch rokoch sa čosi už hýbe normálnym smerom, inak to bola iba cesta do závozu.
P. Chovaňák: - Keby sa už konečne vytvorilo priaznivejšie ovzdušie a hľadala sa spoločná cesta! Neverím, že dvere sú navždy zabuchnuté. Prichádzajú komunálne voľby, sám som zvedavý, ktorý z kandidátov na primátorský stolec sa chytí tejto problematiky. Ak sa nezmení prostredie pre futbal a to v krátkej budúcnosti, potom začínam pochybovať o zmysle našej roboty.
Miro Ruttkay
