V stredu 14. augusta sa v dome smútku na martinskom cintoríne navždy rozlúčili blízki príbuzní, bývalí spolupracovníci, priatelia a známi s výtvarníkom, scénografom a bývalým pedagógom Základnej umeleckej školy v Martine a neskôr Základnej umeleckej školy F. Kafendu vo Vrútkach Petrom Maruňákom.
Umelcovým dlhodobým úsilím bolo výtvarné stvárnenie krajinárskych a zachovaných architektonických ľudových motívov vybraných regiónov Slovenska, ktoré ho výraznejšie zaujali. Popri Zázrivej, Banskej Štiavnici a viacerých obcí v Turci, to bol predovšetkým Vlkolínec, v ktorom našiel priam výsostné zaľúbenie. Pre jeho olejomaľby sú typické motívy ľudovej architektúry organicky vtiesnené do prírodných motívov, ktoré si i popri výtvarnom pretváraní zachovávajú určitý stupeň autentickosti, pričom sa umelec upriamil na prirodzenú symbiózu splynutia človeka s prírodou. Pre jeho výtvarné dielo je charakteristické navodenie vnútorného životného pozitívneho postoja a energie, čo i touto formou výtvarného umenia nechal ako odkaz tradície pre dnešok.
Peter Maruňák svoju maliarsku paletu navždy predčasne odložil v piatok 9. augusta vo veku 47 rokov. Na smútočnom obrade akoby čestnú stráž na rozlúčku držali jeho dve diela – obraz milovaného Vlkolínca a jeho autoportrét, stojace po bokoch katafalku s rakvou s ostatkami zosnulého umelca.(nk)
