V utorok 6. augusta sa zádušnou sv. omšou v kostole sv. Martina, ktorú celebroval Mons. Rudolf Baláž, a následne na cintoríne v Sučanoch, uskutočnila rozlúčka s riaditeľkou katolíckej cirkevnej školy Magdalénou Jelínkovou. Pán si ju povolal náhle a nečakane do večnosti dňa 3. augusta.
M. Jelínková bola všetkým ľuďom, ktorí mali možnosť sa s ňou stretnúť, žiarivým príkladom obetavosti, skromnosti, nezištnosti a lásky, ktorú plným priehrštím rozdávala okolo seba, svojimi postojmi vzbudzovala úctu a obdiv. Život zasvätila službe Bohu a blížnemu. Aká to bola žena? Len jedna perlička, ktorá sa stala deň pred zlyhaním jej srdca. Po sv. omši pred kostolom sa rozprávala s mladými a jeden chlapec-Róm si všimol pekný prsteň na jej ruke. Povedal jej: „Aký pekný prsteň máte.„ A ona bez okolkov ten prsteň stiahla z prsta a podarovala mu ho. Ako učiteľka celý život formovala, vychovávala a vzdelávala deti. V jej prípade naozaj splynulo povolanie s poslaním. Posledných 11 rokov, po uvoľnení spoločenského napätia, „predpojatosti„ a zaznávania cirkvi, pôsobila od začiatku založenia Základnej cirkevnej školy v Martine ako riaditeľka. Neustále hľadala cesty a spôsoby, aby mohla škola pôsobiť za rovnakých podmienok ako hociktorá iná štátna škola, t.j. v jednej budove, s vhodnými priestormi pre žiakov i učiteľov. Žiaľ, svoj boj skončila. Nedožila sa toho, po čom tak veľmi túžila. Chcela, aby sa celý kolektív učiteľov venoval iba svojej práci – výchove a vzdelávaniu. Za všetko dobré ďakujeme pani riaditeľke a dúfame že hádam i cirkevná škola bude sa raz hrdiť, že môže niesť meno po tejto žene, ktorá tak veľmi milovala a slúžila. Ján Chabada