Touto vetou sa svojim priaznivcom na nedávnom koncerte prihovorili členovia sučianskej skupiny Oriental, ktorá si v tomto roku pripomína rovnú štyridsiatku účinkovania na turčianskom amatérskom hudobnom nebi. Takáto šnúra rokov na pódiu nie je v Sučanoch ničím výnimočným. Už v čase medzi dvoma svetovými vojnami mali Sučanci pri hasičskom zbore dychovú hudbu, spievali v občianskom spevokole, mali tamburášsky krúžok a účinkovali v takých hudobných skupinách, ako boli Ozvena či Hrskovci a podobne. Napriek preukázateľným hudobným génom, ktoré si Sučanci nesú životom v osobnostnej výbave, kladieme vedúcemu hudobnej skupiny-jubilantky Martinovi Matulovi na úvod jednoduchú otázku:
Čo a kto formoval hudobné cítenie hudobníkov z Orientálu?
- Nadanie je jedna vec, vzdelávanie druhá, takže väčšina z nás svoj hudobný cit formovala v kurze, ktorý viedol hudobný skladateľ František Kováčik z Vrútok. Spomenúť treba aj pioniersku dychovku pod vedením nebohého Vilka Ulického, ktorý pomohol desiatkam detí vo formovaní hudobného nadania. Niektoré z nich sa dostali až k prezidentovi republiky. Veľký podiel na investovaní do hudobného vzdelania Sučancov má aj Helena Rizmanová, ktorá viedla hudobný kurz pri sučianskej osvetovej besede. Učila tam hru na klavír.
Spomínate, taktopoviac len, klasiku. Kto ale kládol základy Orientálu?
Anton Kempa. Ten v roku 1962 „okolo svojej harmoniky„ zoskupil muzikantov a založil Rytmickú skupinu, ktorej meno sme neskôr ustálili na Orientál. Samozrejme, na začiatku sme sa len zohrávali, odovzdávali sme si navzájom skúsenosti a učili sme sa širokú paletu skladieb - od Škoda lásky až po Šútovskú hymnu - Ej, hora, horička, hora, ktorými do repertoáru prispel najmä Janko Štefánek. Jeho sme si zvolili za kapelníka. V tom období Orientál hral v zostave: Anton Kempa (harmonika, spev), Ján Štefánek (alt-saxafón, spev), Martin Matula (tenor-saxafón, spev, Ivan Matula (bicie), Milan Šalma (trumpeta, spev) a Eva Bátoryová (spev).
Orientál, tak ako aj iné hudobné skupiny, prešiel viacerými obdobiami svojho vývoja. Veľkú prestavbu ale zažila v rokoch 1967-68...
Aj dovtedy sa v kapele menili muzikanti i speváci. Z Martina k nám prišil Milan Kondek od známeho Nonet-u Otta Lukáča. Od nás odišiel Anton Kempa, hosťoval s nami Pavol Štilla a účinkovali s nami aj bratia Konderlovci z Turian. Na gitaru prišiel hrať Jožko Dúha. No v spomínaných rokoch prišli do Orientálu mladí muzikanti - Peter Kolštrom, Jožko Cibula a Viliam Uhrín. Hrali moderné skladby, postupne sa v skupine udomácňujú Ferdinand Horváth a speváčky Marta Korčeková a neskôr Dana Rybárska. Kvalitu prednesu umocňuje príchod okresného metodika hudieb Arnošta Coufala. Toto ale bol už rok 1975 a hudobná skupina vystupovala pri rôznych významných podujatiach v okrese, ale i v partnerských mestách Martina. Reprezentovala nielen Sučany, ale aj Turiec. V roku 1977 dostala čestné uznanie Odboru kultúry ONV v Martine.
V roku 1984 sa ale Orientál odmlčal. Prečo?
Pre únavu. V tom čase sme pravidelne účinkovali na svadbách, hrali sme v kaviarňach. Oddych bol potrebný.
Tridsiate piate výročie vzniku kapely a jeho oslava znamenala ale návrat na pódium.
Áno, 35. výročie sme si pripomenuli v roku 1997 a 6. mája v roku 2000 sme po odmlke zase hrali. Dnes už máme opäť široký repertoár, časť z neho sme interpretovali pri oslave štyridsiatky. Skupina je dobre materiálne vybavená a schopná účinkovať na spoločenských podujatiach. Kvôli histórii treba ešte uviesť, že od svojho vzniku uskutočnila vyše tisíc vystúpení a dnes účinkuje v zostave: Martin Matula (tenor-saxafón, spev), Ivan Matula (bicie), Milan Šalma (trumpeta-melofón, spev), Peter Kolštrom (gitara, spev, aranžmá), Viliam Uhrín (basgitara, spev, zvuky), Imrich Pusztai (klávesy, spev) a Marta Križanová (spev). Zostáva dodať, že za štyri desiatky rokov sa v skupine vystriedala takmer tridsiatka muzikantov, spevákov a speváčok.(rr)
