Tak hovorí piate Božie prikázanie, ktorého sa držia, alebo by sa mali držať, veriaci, keby si ho všetci ctili a pridržiavali sa ho. Nebolo by na škodu veci, keby si ho ctili všetci ľudia, a to bez ohľadu na druh viery, lebo nie je dôležité čomu človek verí, ale to, ako si ctí iných.
Podľa sociologických prieskumov sa viac ako deväťdesiat percent ľudí na Slovensku hlási ku kresťanstvu, čo ale často nezodpovedá nekalým skutkom, ktoré sa páchajú v našej spoločnosti. Je veľmi smutné, keď sa spomínané prikázanie nedodržiava najmä na miestach, ktoré si zaslúžia úctu nás všetkých. Sú to napríklad miesta večného odpočinku našich blízkych. Cintoríny v človeku vzbudzujú hlbokú až mrazivú úctu v tichej spomienke, čo nás na okamih hreje pri chladnom hrobe. Nerešpektovať toto prikázanie na miestach odetých do rúcha mrazivého ticha a hlbokej piety, môže hádam len ten, kto nepatrí medzi civilizovaných potomkov rodu homo sapiens. Žiaľ, aj takí sú medzi nami a stopy porušovania božích a ľudských zákonov zákonov nájdeme na cintoríne v Košťanoch nad Turcom. Na tomto cintoríne sa zlodejom darí, pretože viacerí obyvatelia Koštian našli našli vykradnuté hroby svojich blízkych. Zmiznú z nich vždy tie najcennejšie vence, a najmä z umelej čečiny, ktorá môže slúžiť na dekoráciu niekoľko ráz. Ak je zlodej šikovný, môže veniec ešte raz aj speňažiť. Toto absurdné konanie svedčí o beštialite tých, čo sa k nemu utiekajú. Jednotlivec by mal s krádežou piatich vencov istotne problémy, ale pre organizovanú skupinu to nie je problém, najmä ak má k dispozícii firemnú dodávku. Ťažko sa stotožniť s myšlienkou, že niekto bezohľadne ukradne to posledné, čo iný v hlbokom žiali s najväčšou úctou a vďakou daroval tomu, s kým sa chcel navždy rozlúčiť. Pohľad na prázdny hrob najdrahšieho človeka bolestne bodá nielen dušu, ale núti aj hľadať spôsob, ako zabrániť budúcim zlodejom mŕtvej úcty v ich neľudskej aktivite.
(eka)
