Každá galéria potrebuje pre svoju prezentáciu čosi ako strieborný poklad úzko súvisiaci s daným prostredím. Pre Turčiansku galériu v Martine je to dlhodobo martinské kultúrne ovzdušie, zásadná účasť tohto mesta na formovaní kultúry Slovenska a jeho podiel na slovenskej národnej kultúre. A s Martinom sú spojené tiež slovenské dejiny moderného umenia, ktoré od 19. storočia súvisí s históriou vzniku a účinkovaní Matice slovenskej. K významne sa rozvíjajúcemu knižnému umeniu, plodnému matičnému vydavateľstvu a dobre organizovanej martinskej polygrafii sa pripájali ďalšie kultúrne inštitúcie pôsobiace na pôde Martina – múzeum, národná galéria Slovenska – prvá výtvarná obrazáreň, Živena, Národný dom so Slovenským spevokolom, viaceré umelecké profesijné združenia, medzi nimi zaznamenávame tiež vznik Spolku slovenských umelcov. ktoré dovedna vytvárali prajnú kultúrnu klímu pre rozkvet viacerých umení.
Križovatka
výtvarných prúdov
Po vzniku 1. ČSR prichádzali - opäť zákonite - do takto kultúrne etablovaného Martina umelecké osobnosti z Prahy. Boli to študenti, absolventi pražskej Akadémie výtvarných umení a Školy umeleckého priemyslu, kde sa zoznámili s aktuálnymi modernými európskymi výtvarnými prúdmi. V martinskej Tatrabanke sa na kolektívnej prezentácii predstavili popri starších maliaroch Martinovi Benkovi a Gustávovi Malom v rámci Spolku roku 1921 aj mladší výtvarníci Miloš Alexander Bazovský a Janko Alexy, ktorí sa neskôr vrátili do Martina zo štúdií v Prahe.
Pre rozmach slovenského výtvarného umenia má dôležitosť rok 1933, keď vznikla v novej budove Slovenského národného múzea v Martine Národná galéria slovenská, 20. a 30. roky, keď sa vo výtvarníctve zásadne udomácňuje národne orientované umenie: Benka, Alexy, Bazovský, Fulla… Špecifickou osobnosťou, rozvíjajúcou svoj štýl paralelne s národnou líniou, je Mikuláš Galanda, rodák z Turčianskych Teplíc. Obsiahol širokú škálu moderny od secesie cez kubizmus až nadrealizmu a od maľby ku kresbe a grafike, s množstvom poeticky ladených figurálnych kompozícií ženského aktu, madon a pierotov… Vo svojej dobe ostal so svojím moderným výtvarným úsilím takmer osamotený, až na podporu u priateľa a súputníka Ľudovíta Fullu…
Odovzdal svoje meno
Na výtvarnú cestu Mikuláša Galandu sa vybrali až koncom päťdesiatych rokov jeho nasledovníci, ktorí účinkovali pod názvom Skupina galandovcov. Ich prvá výstava sa uskutočnila roku 1957 v Žiline a patrili k nej spočiatku V. Kompánek, A. Barčík, M. Laluha, R. Krivoš, P. Tóth, M. Paštéka, M. Marček, I. Štubňa, E. Púček, viacerí s priamym prepojením na mesto Martin alebo región Turca, či už svojím rodiskom alebo tvorbou.
Prehliadka klenotnice
Novú stálu expozíciu tvoria v našej martinskej Turčianskej galérii výtvarné diela z bohatej klenotnice slovenského moderného výtvarníctva jednak so zakladateľským významom a tiež obrazy tých, bez ktorých si maliarske či grafické umenie 20. storočia – v Turci a na Slovensku – vonkoncom nemožno predstaviť.
Vlasta Kunovská