Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Nie turecké hospodárenie, ale slovenský kapitalizmus

Turanci pracujúci v Drevine prišli o prácu, z fabr

Turany boli strediskom drevárskej výroby už pred 300 rokmi, keď tu vznikla píla. Turiansku parnú pílu, na základoch ktorej vznikla neskôr celá fabrika, založila sučianska firma Schultz a Pollák pred 115 rokmi. Drevársku výrobu značne rozšíril nemecký finančný kapitál počas 2. svetovej vojny, keď tu berlínska spoločnosť Südostholtz investovala 30 miliónov korún na rozbehnutie výroby drevených domov, ktoré slúžili ako dočasné ubytovne, ale montovali ich aj v koncentračných táboroch.

Socialistický lobing fungoval

SkryťVypnúť reklamu

Rozmach Dreviny Turany nastal najmä po roku 1953, keď sa stal jej riaditeľom ambiciózny Július Migaľa. Ako sme sa dozvedeli od bývalého zamestnanca turianskej Dreviny, ktorý si neželá byť menovaný a pracoval v tejto drevárskej fabrike ako technickohospodársky pracovník v rokoch 1950 až 1990, Július Migaľa našiel vždy prijateľný spôsob dialógu s ľuďmi, čo mohli v čase vlády jednej strany fabrike pomôcť. Veľmi dobre spolupracoval aj s obcou, ale dôležité bolo, že získal na svoju stranu také politické špičky KSS, akými boli Ján Gregor, Jozef Lenárt a Peter Colotka. K turianskej Drevine sa postupne pričlenilo dvanásť slovenských fabrík, z ktorých boli štyri turčianske. Okrem turianskej to bola sučianska, turčianskoteplická a príbovská Drevina (tá ale trvala iba veľmi krátko).

SkryťVypnúť reklamu

V roku 1964, a to 20. februára, vyhorela časť objektov turianskej Dreviny, kde sa vyrábali okná, dvere a kde kompletizovali výrobky. V tom čase plánovali výrobu, ktorá vyhorela, stiahnuť do Čiech, ale vďaka Migaľovým kontaktom, politické špičky napokon rozhodli, že v Turanoch sa bude opravovať a stavať, lebo po požiari zostala iba prírezovňa a píla. Od spomínaného nemenovaného dlhoročného zamestnanca Dreviny sme sa dozvedeli, že v tom čase, keď sa nové prevádzky v Turanoch iba stavali, robotníci z miestnej fabriky dochádzali autobusmi na nočné zmeny do iných drevárskych fabrík, napríklad do Krásna nad Kysucou a vedúci prevádzky bol po vyšetrení príčin požiaru odsúdený a musel ísť do väzenia.

Turanci v nemilosti

Aký je to rozdiel oproti súčasnosti, keď akciová spoločnosť Drevina išla do konkurzu, dodnes má nevyrovnané dlhy a nikto za to nebol potrestaný. V čase, keď v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pracovalo v Drevine približne 2000 zamestnancov, sa tu vyrobilo 200 - 300 tisíc štvorcových metrov okennej plochy, čo je viac ako 100 tisíc okien a vyše milióna kusov dverí. Vyrábali ich z guľatiny, ktorú privážali zo Sovietskeho zväzu. Hoci jej kvalita bola často mizerná, v tom čase sa o tom nemohlo ani diskutovať.

SkryťVypnúť reklamu

Po odchode Júliusa Migaľu sa už Drevine Turany tak dobre nedarilo, vystriedalo sa v nej aj viac riaditeľov a stranícke špičky preferovali iné drevárske podniky, k čomu slúžili ako ukazovatele často umelo vytvorené čísla. Po roku 1989 došlo na základe rozhodnutia vo vedení turianskeho závodu k jeho odčleneniu a vznikli Turčianske drevárske závody. Už tento názov nezodpovedal skutočnosti, pretože išlo iba o turiansky podnik. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v jeho manažmente pracovali Dušan Piatka, Dušan Ziman a Vladimír Dubovec. Kmeňové imanie tohto podniku bolo od 1. januára 1991 do 4. decembra 1995 vyčíslené na 337 miliónov korún, od 5. decembra 1995 na 178 miliónov korún a priamym predajom prešiel majetok so všetkými právami a záväzkami na akciovú spoločnosť Drevina Turany, ktorá vznikla 18. mája 1994.

Hlboký pád

V prvej polovici deväťdesiatych rokov spolupracovala Drevina s firmou S-Rosimex-M Košice, v ktorej figuruje v obchodnom registri ako spoločník aj predseda predstavenstva Dreviny, a. s., Vladimír Ponický. Turany boli zastúpené v predstavenstve novej spoločnosti iba Jozefom Filgasom a v dozornej rade Dušanom Piatkom a Jaroslavom Hlavatým. Od zamestnanca, ktorý pracoval v Drevine Turany od roku 1996 do roku 2000 a v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 12 rokov (neželá si byť menovaný), sme sa dozvedeli, že Vladimír Ponický (majoritný akcionár Dreviny a. s.) rozhodne nebol dobrým odborníkom na drevársku výrobu a neprijímal názory iných, pokiaľ neboli totožné s jeho vlastnými. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici bol na majetok Dreviny Turany a. s. vyhlásený konkurz, ktorý za správkyňou konkurznej podstaty určil Annu Machajdovú z Turian. Neúspech spoločnosti je poriadne zahmlený. Po roku 1996 vznikali okrem materskej firmy ďalšie spoločnosti, takže zamestnanci turianskej drevárskej fabriky sa nestačili čudovať. Pribúdali nielen riaditelia, ale aj konatelia a členovia dozorných rád, aj keď sa v nich často opakovali tie isté mená. Drevina Trade ako obchodná spoločnosť vznikla 3. júla 1997 a jej názov svedčí o tom, že sa mala zaoberať najmä obchodovaním. Spoločnosť S-Rosimex-M sa 28. apríla 1998 premenovala Drevinu-montáže, Drevina-energo vznikla 14. mája 1998, Drevina Lignum vznikla 5. júna 1998, Drevina Final vznikla 19. júna 1998, a napokon Drevina Group, a. s., 6. augusta 1998. Vo všetkých týchto spoločnostiach bol, alebo je predsedom predstavenstva Vladimír Ponický. Uvedené spoločnosti mali časom ekonomické problémy. Príspevok na zvýšenie zamestnanosti pre Drevinu bolo treba prekvalifikovať na príspevok na udržanie zamestnanosti a vznikla potreba zbaviť sa zadlžených firiem založiť spoločnosť, ktorá by bola bez dlhov. Takýmto produktom bol Drevoprodukt, ktorej spoločníkmi boli firmy Drevina Group a Drevina – Montáže. Materská firma Drevina je v konkurze od 27. septembra 1999, Drevinu Final (neskôr Final) a Drevinu Lignum zrušili a obe vstúpili do likvidácie po valnom zhromaždení 10. marca 2000, obchodná spoločnosť Drevina Trade je v konkurze až od 13. júla 2001, keď sa už vo fabrike dávno nevyrábalo. Ešte v marci roku 2000, keď sme sa zhovárili s dnes už zosnulým viceprezidentom pre výrobu Dreviny Group Igorom Kerecmanom, v turianskej fabrike pracovalo približne 700 zamestnancov. Vtedy sme uviedli, že vo fabrike sa výrobné kapacity využívajú len na 60 až 70 percent. Za príčinu nepriaznivého stavu vtedy označil manažment turianskej drevárskej fabriky, najmä krízu v stavbárstve a slabý dopyt po oknách a dverách. Aj to bola pravda, ale nie len to.

V starých koajách

V Turanoch sa medzi ľuďmi hovorí, že postupne, keď sa už vo fabrike takmer nič nevyrábalo, predávali sa aspoň niektoré stroje, ktoré dokonca demontovali sami zamestnanci. Nič nevyriešilo ani založenie Drevoproduktu, ktorý už po roku prestal vyrábať a konkurz na jeho majetok vyhlásil súd 7. septembra 2001. Tak skončila drevárska výroba v Turanoch. To nie je turecké hospodárenie, pretože priemyselná výroba v Turecku neustále rastie, ale typický slovenský kapitalizmus. Kto je na vine, že krachla najväčšia drevárska fabrika v Turci? Nikto, lebo všetko prebehlo v súlade so zákonmi. Ale to je alibistická odpoveď. Veď došlo k mnohomiliónovým stratám a štátne orgány neurobili nič, aby krachu zabránili, aspoň v kontrolnej činnosti. Veď išlo o vyše stomiliónový majetok. O prácu prišli stovky ľudí, ktorí, keď nedostali vlani na jar mzdy, si museli požičiavať peniaze od príbuzných a priateľov, a keď zostali bez príjmov, museli dávať výpovede, aby potom mali nárok aspoň na podporu v nezamestnanosti.

Nová fabrika

bez Košičanov

V turianskej drevárskej fabrike sa nevyrába už takmer jeden a pol roka. Novou šancou je spoločnosť Nová Drevina, o ktorej sme už písali, že na jej čele stojí Turanec Jaroslav Hlavatý, ktorý bol riaditeľom Drevoproduktu. V nej už podľa výpisu z obchodného registra nefiguruje ako spoločník Vladimír Ponický. Keď sme sa predminulý týždeň stretli s Jaroslavom Hlavatým, povedal nám, že ako Turanec, ktorý chce v obci žiť, má záujem len o to, aby nová spoločnosť prosperovala. To, samozrejme, môže potvrdiť len čas. Starosta Turian Miroslav Blahušiak nám povedal, že v spoločnosti Nová Drevina, vidí reálnu možnosť obnovy výroby dverí a zvýšenia zamestnanosti Turancov. Cení si, že Jaroslav Hlavatý sa pričinil o to, aby sa v Turanoch etablovala nová drevárska firma. Podľa jeho názoru dôjde aj k zlepšeniu spolupráce medzi obcou a fabrikou. Akciová spoločnosť Drevina totiž dodnes dlhuje obci viac ako 3 milióny korún na dani z nehnuteľnosti po vyhlásení konkurzu. Okrem Novej Dreviny chcú vyrábať v priestoroch bývalej Dreviny aj ďalšie firmy. Podľa správkyne konkurznej podstaty Dreviny, a. s., Anny Machajdovej, časť priestorov fabriky kúpila spoločnosť Panel Slovensko, s. r. o., Bratislava a existujú ďalší dvaja záujemcovia na kúpu majetku turianskej drevárskej fabriky, s ktorými ale treba uzatvoriť kúpnopredajné zmluvy.

Keď sa postupne popredá všetok majetok skrachovaných spoločností, iste by bolo zaujímavé porovnať, nakoľko sa jeho hodnota blíži k 178 miliónom korún, čo bolo kmeňové imanie štátneho podniku Turčianskych drevárskych závodov v decembri 1995. Braňo Gregor

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  7. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu
  8. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov
  1. Ocenená 4K autokamera Mio má aj 2K so 60 snímkami a FHD so 120!
  2. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí!
  3. Je pre vás oddych synonymom spoznávania? Vycestujte za zážitkami
  4. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  5. Na pošte si s Fumbi kúpite kryptomeny už aj za hotovosť
  6. V uliciach Košíc vyzbierali dobrovoľníci 26 ton odpadu
  7. Výlety na mieru pre celú rodinu
  8. 30 rokov kvality spojenej so svetovými značkami automobilov
  1. Vodiči, pozor na drahé tankovanie v zahraničí! 14 698
  2. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 12 749
  3. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 9 364
  4. Mladá nádej Slovenska. Pracoval aj pre americkú armádu 7 912
  5. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 4 311
  6. Vychádza nový časopis pre šikovné ruky a útulný domov 3 857
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 795
  8. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 3 413

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Martina Jakubová - Líštička
  2. Robert Štepaník: diel 70 - MDAD 2022 - Medzinárodný deň (alternatívnych) detí 2022
  3. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  4. Ľubomír Maretta: Zmena
  5. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  6. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  7. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  8. Štefan Vidlár: Barbar Vova
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 11 049
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 746
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 10 241
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 7 697
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 200
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 824
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 412
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 155
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vizualizácia novej martinskej nemocnice.

Z plánu obnovy na ňu poputuje 330 miliónov eur.


8 h
V cieli pretekov pri Chate na Kľačianskej Magure.

V sobotu si bežci opäť otestujú svoje sily pri zdolávaní náročnej trate k chate na Kľačianskej Magure.


12 h
Vodič a spolujazdec v Škode Fabia nehodu neprežili.

Zranených z áut museli vyslobodzovať hasiči.


a 1 ďalší 14 h
Na Borišov najrýchlejšie vybehol Jozef Hlavčo.

Najväčší favoritom Behu na Borišov bol tento rok Jozef Hlavčo, pričom papierové predpoklady do bodky naplnil a jednoznačne zvíťazil. Opäť atakoval i traťový rekord.


30. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Michala Guľasová: Martina Jakubová - Líštička
  2. Robert Štepaník: diel 70 - MDAD 2022 - Medzinárodný deň (alternatívnych) detí 2022
  3. Eva Gallova: 1. júl určili za deň vtipov
  4. Ľubomír Maretta: Zmena
  5. Kristína Jakubičková: Hej, frajer! Áno, ty, ktorý toto čítaš!
  6. Miriam Studeničová: Je zle! Bude horšie! Nezúfajte! Dôverujte!
  7. Ján Škerko: Chcel byť ako Peter, bude ako Lenin
  8. Štefan Vidlár: Barbar Vova
  1. Ján Šeďo: Mám 46 rokov, 4 deti a veľa skúseností - bránil sa dnes E. Heger u B. Závodského.(Oprava mena). 11 049
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 10 746
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline 10 241
  4. Martina Hilbertová: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli. 7 697
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 4 200
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 824
  7. Andrej Šverha: Pohodovo Okolo Balatonu 3 412
  8. Andrej Kiska: Pomôžme Cigánom dostať sa tam, kam tak mnohí chcú. 3 155
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?