Dopichaný, dobodaný kolega
Náš kolega z Turčianskych Teplíc mal zaujímavý pracovný úraz. V stredu bol po roku zbierať materiál na reportáž u včelára Jozefa Uhliarika zo Slovenského Pravna, aby zistil, ako sa darí jeho včelstvu, ktoré vlani takmer vyhubila nebezpečná chemikália slúžiaca ako postrek repky olejnej. Pri včelíne dostal do predlaktia ľavej ruky nepríjemný pichľavý pozdrav. Najprv si myslel, že to bola včela, a tak tomu nevenoval väčšiu pozornosť. Ruka mu ale začala podivuhodne puchnúť, až dostala podobu predlaktia z hlavnej postavičky animovaného seriálu Pepek - námorník. V piatok ráno už ale náš kolega hrdinstvo vzdal a prišiel do práce s rukou v obväzoch a rozvoniaval sviežou octanovou arómou. Chirurg mu povedal, že musí ešte tri dni vydržať a bude z najhoršieho vonku. Branko nám ale tvrdí, že na med nezanevrie, pretože to, čo ho poštípalo, bol určite sršeň. Lebo vraj to malo väčší zadoček ako včela. Čo si ten nevšimne?!
Dočasná výmena stráží
Dostali sme pekný rodinný pozdrav z Duchonky, ktorý nám poslala naša grafička. Ona sa slní a my pracujeme. Tak nám treba... Zastupuje ju šikovný mladý muž, ktorý má pri „zalamovaní“ strán stále slúchadlá na ušiach a niečo si pohmkuje. Ale práca sa mu celkom darí.
Kto to asi je
Naši chlapci – športovci sú už zasa vo svojom živle a usilovne strihajú, trhajú a ľúštia vaše tipovacie lístky. Začalo sa skrátka druhé kolo tohtoročnej Vašej tipovacej ligy. Je to vraj lepšie ako najťažšie hlavolamy. Test IQ sú oproti tomu iba zábavkou pre škôlkára. A tak ich fantázia pracuje na plné obrátky. Možnože raz napíšu krátky slovník slovenských priezvísk a ich „skomonelín„. Ale nemuseli by, keby naša tipovacia verejnosť písala krasopisne, tak ako nás to učili v prvej triede.
Praskajúce balóny
Aj my sme boli vo štvrtok popoludní pred budovou Divadla SNP na prezentácii jednej nemenovanej slovenskej politickej strany kandidujúcej do blížiacich sa parlamentných volieb. Bola spojená s určitou farbou, ktorej tam bolo naozaj dosať. Nuž, myšlienka krásna a dobrá. Len nás trochu prekvapili reklamné predmety, medzi ktorými boli balóniky podujatiu aktuálnej farby. Neviem, či ich tí, ktorí ich nafukovali, „prefúkli„, alebo si výrobca nedal na nich záležať. Jednoducho, mávli ste rukou a bolo po paráde...
A tak deti a ľudia, ktorí stáli v dlhom rade na balóniky aj desať minút, ostali napokon s prázdnymi rukami. Našťastie mali zo stretnutia iné trofeje, ktoré sa len tak ľahko nevyparia, ako napríklad igelitové tašky, tričká, pohľadnice a podobne.(nk)