Nad čím všetkým v Turci turisti krútili hlavami, a nemuseli by
Prednedávnom som sa vrátil z Nemecka. Mnohí si možno spomenú na staré dobré Warnemünde, kde bolo (a stále je) more studené, vietor silný, piesok drobný a keď sa to všetko skombinuje, po kúpaní v studenom mori má človek nábeh na prechladnutie a vietor mu drobný piesok zaveje aj do tých najintímnejších zákutí ľudského tela. Ale čože je silnejší vetrík oproti pohodliu: veď vlak jazdil priamo z Košíc až do Rostocku. V studenej vode nás hrial pocit, že sme pri mori a takmer na Západe a nemecká marka, tá východná, stála tri koruny. Na pláži pri hoteli Neptún sme sa cítili takmer ako doma: nemčina sa beznádejne strácala v kriku šťastných Čechoslovákov.
Dnešné Warnemünde je oblečené v novom šate a za 10 rokov sa zmenilo na nepoznanie. Hotel Neptún je aj pre Nemcov nedostupným luxusom a uličky prístavného mestečka sú ako vystrihnuté z dovolenkovej pohľadnice: útulné reštaurácie, ktoré ponúkajú jedlá kuchýň celého sveta (pozor!, je tu aj slovenská!), kaviarničky s atmosférou a na chodníkoch sa lákavo prevaľujú vône rybacích špecialít. Pláž zaplnili volejbalové ihriská, detské preliezky, trampolíny a požičovne všetkého, čo k voľnému času pri vode patrí. Hoci je tam vody dostatok - plné Baltické more - priamo pri Neptúne vyrástol veľký aquapark s tobogánmi, umelými vlnami a bazénmi atypických tvarov.
Teraz sa možno čudujete, čo hľadá takýto článok na stránkach regionálnych novín Turca, kde jedinú ilúziu exotiky vytvára tak akurát Šútovo či štrkoviská na Lipovci...
Píšem to preto, lebo známych, ktorí nás hostili v staronovom nemeckom Warnemünde, som pozval k nám. Turiec skrýva mnoho krás a naše mestečká sa môžu pochváliť takisto príjemnou atmosférou. A hoci nemám nič proti Nemcom, musím skonštatovať, že za tých desať rokov sa stali úplne nechápavými a prestali rozumieť úplne normálnym veciam.
Hneď v Martine sa čudovali, prečo tu nemáme parkovisko. To viete, oni si dokážu predstaviť len veľkú plochu kdesi blízko centra, ktorá je strážená (strážená!!!) a najlepšie, ak je zo všetkých strán prístupná. Nedokázali pochopiť, že u nás sa parkuje pri chodníkoch, prípadne priamo v centre. Nechápali, že človek musí pár ráz obísť mesto (niekedy len dva razy), aby našiel cez deň miesto na parkovanie. Nedokázali pochopiť ani to, že slovenský vodič úplne normálne nosí pri sebe aspoň stovku v minciach, lebo sme už tak ďaleko, že máme zavedené parkovacie automaty! (Žeby to tí Nemci naozaj ešte nepoznali?) A je logické, že ak sa chce niekto túlať niekoľko hodín po meste, tú stovku v drobných potrebuje: čo je na tom nepochopiteľné? A už vôbec nechápali, že keď nie je na mieste parkovací automat, alebo ak náhodou nefunguje, dá sa kúpiť parkovacia karta len toť, 500 metrov obďaleč, ak sa, pravda, neminuli (náhodou!). No, a vysvetľujte potom takým ľuďom, že parkovisko pri Delvite práve opravujú: je predsa jasné, že sa musí opravovať teraz, keď je teplo, v zime to nejde! Čo? Aká turistická sezóna?
Ach jaj! A to tu boli len prvý deň. Deci vína ma upokojilo a navrhol som, že sa večer prejdeme mestom a ukážeme našim milým Nemcom, ako sa to tu zmenilo! Ukážeme im krásne centrum, miléniovú stavbu so všetkým leskom a nádherou. Nech vidia! Prišiel večer a ja som pyšne zavelil: tadiaľto! Prechádzali sme pešou zónou, ľudí bolo neúrekom, večer krásny, teplý, príjemný. S hrdosťou lokálpatriota som viedol Nemcov pomedzi novučičké svetelné obelisky. Áno, samozrejme, povedal som im, že to nie je všetko, čo vidia, že toto je len zlomok efektov, ktoré osvetlenie námestia dokáže. Aj tu sa prejavila ich obmedzenosť, keď sa spýtali, že prečo to teda nerobí všetky tie efekty, ktoré to dokáže. Čo nedokážu pochopiť, že to sa nedá len tak, každý deň, keď si to nejaký nemecký turista uprostred prázdnin zaželá?!? A potom: predstavte si, oni nemajú štipku fantázie! Inak by sa nepýtali na „die Haltestelle„ (autobusovú zastávku) na našom miléniovom námestí! Oni vôbec nepochopili, že to je vodopád!!! Moderná verzia vodopádu! Fontána 3. tisícročia! Je pravda, že tam momentálne netečie voda, ale to je asi len náhodou. Napokon bolo už deväť hodín večer a aj tá prevádzka čosi stojí! Zato malé fontánky na konci námestia fungovali. No, vlastne z tých piatich dve len tak slabúčko. Viem, že striekajú od najväčšej po najmenšiu, ale tie dve malé nestriekali skoro vôbec. Ale nedá sa pochopiť, že sa jednoducho upchala tryska, alebo niekto skrivil vodovodnú rúrku?
Kým sme sa pokochali námestím, odbilo desať. Naši Nemci sa čudovali, že prečo nebijú zvony. Oni ešte asi nevedia, že na celom Slovensku frčia originálne zvonkohry, ktoré neodbíjajú nejaké hlúpe bim-bam, ale hrajú slovenské ľudové hity! Aké zvony?!
Vrchol všetkého bol, keď si naši Nemci zmysleli, že chcú kávu. Predstavte si! Kávu o desiatej večer! A v centre! Na novej pešej zóne! Veď normálny človek sa už po desiatej nezdržiava v kaviarni! To je ten typický konzumný spôsob života: ráno vyspávať a večer sa flákať po baroch... Našťastie už mali všade záverečnú: ako normálni ľudia sme teda šli domov.
* * *
Keď svitlo ráno, našej nemeckej návšteve sa zacnelo po vode. To som sa potešil, lebo v tomto nezaostávame a máme sa čím pochváliť. Využijúc infotechniku 3. tisícročia, sme zalistovali na stránkach teletextu a rozhodli sme sa pre Turčianske Teplice, kde sú kúpaliská hneď dve. Aj ja som sa potešil, lebo v Tepliciach som nebol už roky.
Priznám sa, mesto ma trochu zaskočilo. Nečakal som síce slovenské Warnemünde, ale pripadalo mi to všetko akési ošumelé, staré, schátralé a nové je zatiaľ len vo výstavbe. Za tých päť rokov, čo som tam bol naposledy, sa takmer nič nezmenilo. Ale, keď to tak vezmeme, čože veľa sa dá stihnúť za trinásť rokov, keď to počítame od revolúcie? Warnemünde síce zmenili za desať rokov na nepoznanie, ale... no veď to sa nedá porovnávať!
Ukazoval sa teplý deň, už dopoludnia sa teploty šplhali na tridsať stupňov, a tak sme sa rozhodli pre „studené“ kúpalisko. Mali sme smolu: dnes a zajtra čistia bazén. Nič to, aj „teplý bazén„ v Tepliciach je príjemným riešením. Aspoň uvidia, ako vyzerá naše temálne kúpalisko. Neuvedomili sme si však, že je pondelok a zhodou okolností aj tam práve čistili bazén.
Bol som nahnevaný opäť preto, lebo naši Nemci nič nechápali. To sa nedá pochopiť, že po víkende treba bazény vyčistiť? A že najlepšie obidva za jeden deň? Predstavte si, čo mi na to povedali: vraj u nich čistia bazény v noci! Čítate dobre: v noci!!! Vraj aby sa cez deň mohli ľudia kúpať! To je ten Západ! Pracovať v noci, aby sa na druhý deň mohol niekto vymáčať vo vode! Oni jednoducho nechápu, že u nás je nejaká pracovná doba a v noci sa pracuje len v zmenových prevádzkach. Oni to nechápu! V noci čistiť bazén! A teraz, uprostred leta! Veď turisti i domáci môžu prísť kedykoľvek inokedy! To by bolo, keby nám nejakí západniari hovorili, čo máme robiť!
Nakoniec sme skončili na kúpalisku v Mošovciach. Stratili sme síce hodinu a pol, ale aspoň sme si prezreli okolie a nikam sme sa v ten deň neponáhľali. Voda bola teplá, hudba hrala, hranolky sa predávali... klasické dedinské kúpalisko. A deň prešiel.
* * *
Konečne Nemci odišli. Mal som ich už plné zuby. A to som ešte musel hľadať nejaké „dobré obchody„ s textilom, obuvou a suvenírmi, akoby ich nebol plný Martin.
Keď som ich na noc vyprevadil, vydýchol som si. Otvoril som si pivo a krútil som hlavou nad všetkou tou nechápavosťou, obmedzenosťou a, ergo, nadutosťou Nemcov, ktorí akoby zabudli, že len nedávno boli obyčajní východní déderóni. Myslia si, že tu prídu s peňaženkou plnou eur robiť zo seba frajerov, nakupovať a utrácať peniaze na kúpaliskách a v obchodoch! Myslia si, že za ich eurá budeme skákať, ako oni pískajú! To je ten západný konzum! Eurom by chceli meniť zabehané poriadky, ktoré tu fungujú už roky! Aby sme im skákali okolo zadkov a v noci čistili bazény!
Upil som si z piva. Nech si berú tie svoje eurá, my ich tu nepotrebujeme! Veď mi vraveli, že sa chcú zastaviť v Karlových Varoch: tam sa môžu kúpať, koľko sa im zachce a tam nech
si míňajú. Keby sme tu mali tak, ako v Karlových Varoch... lebo tam je všetko... ale kde tu, u nás?
Dopil som pivo a ľahol som si do postele. Ako zo mňa opadávala nervozita, opäť sa mi vybavilo Warnemünde. Auto na stráženom parkovisku, záhony kvetov, upravené parky, všade čistučko, ešte aj odpadkové koše umyté. A pritom obyčajné nemecké mestečko. Čistá pláž, pokojný nočný prístav a kaviarničky, ktoré čakajú so záverečnou, až keď odíde posledný hosť. A aquapark... ozaj, kedy tam čistia bazény, keď je každý deň otvorené?
No nič. Všetko má svoj čas a aj u nás parky zakvitnú... Nech len prídu o pár rokov! ...o päť...? Radšej o desať... (mah)