Turiec, kraj v krajine, obrúbený horami ešte celkom nevyrúbanými, kde hlavný tok beží presne opačne ako tie ostatné na Slovensku, neoplýva len zeleňou lesov a čírymi pramennými vodami. Má viacero dejinne zakorenených sídlisk, v minulosti aj s mestskými výsadami. Okrem Martina, Kláštora pod Znievom i Mošovce, Sučany a Turany. Priraďujú sa k nim sídla hradov – Blatnica, Sklabiňa. Väčšina z nich i viaceré obce od 16. do 19. storočia boli aj okresnými sídlami Turčianskej župy a patrili k nim Slovenské Pravno a Necpaly. Ich pôsobenie (až na dve výnimky) sa do meruôsmich rokov v 19. storočí, keď sa Martin stal prvým novodobým strediskom Slovákov, vzťahovalo na župný rozsah i dosah. Z nich do toho času toto územné vymedzenie presahovali z Turca dve mestečká – Kláštor pod Znievom od 13. storočia a Necpaly od konca 16. storočia. Najmä preto, že boli sídlami významných škôl.
Prvá zmienka nie je prvou
V tomto roku sa Necpaly obrátili i do svojej minulosti a trojdenným programom, kultúrnym, duchovným, verejným zhromaždením i športovým zápolením pripomenuli si sedemstodvadsiate výročie známej zmienky o vizitácii v ich obci s vročením, ktoré vôbec neprezrádza jej vznik, pretože najstaršia dochovaná budova – katolícky kostol - svedčí ešte o staršej minulosti. Doteraz sme si málo uvedomovali, že neznámosť listín nesvedčí o nejestvovaní starších sídel v Turci, ale o tom, že sever Slovenska dlho odolával uhorskému kráľovstvu a lennej správe jeho panovníka.
Jubilejné slávnosti sústreďovali pozornosť na poznávanie a predstavovanie vlastného samosprávneho i hospodárskeho vývinu obce (v závislosti na zemepánoch), čo je prirodzené, veď podujatie sa obracalo najmä na sebauvedomovanie domácich občanov. Načim nám ale zdôrazniť aj celoslovenské zretele, alebo aspoň nadkrajové pôsobenie Necpál. Nimi presiahli svoj chotár a prispeli do vzdelanosti širšieho územia.
Duchovné semenište
V Necpaloch založil latinskú školu domáci rod Justhovcov, v roku 1598 v nej vyučoval Matej Fabricius. Vyrástlo z nej na počiatku 17. storočia evanjelické gymnázium (a pôsobilo až do roku 1834, keď sa presťahovalo do Martina). Účinkovali v ňom vyše tri desiatky významných pedagógov, z ktorých zvlášť vynikli v 18. storočí Matej Augustíni, náboženský spisovateľ Juraj Ambrozi, básnici a jazykovedci Augustín i Pavol Doležalovci. Necpaly sú rodiskom historika Andreja Šmala a filológa Jozefa Lessa. Na necpalskom duchovnom semeništi sa hralo už v roku 1694 divadlo v bibličtine, čiže v slovakizovanej češtine. Ide o druhý najstarší záznam o divadle v Turci, popri Kláštore pod Znievom, v ktorom sa po latinsky hralo už o storočie skôr. V Archíve literatúry a umenia SNK sa zachvoali aj tri v Necpaloch hrané texty duchovného rázu, ktorých autorom bol rodák I. Justh. Slovenské divadlo sa však v Necpaloch ochotnícky hrá od roku 1875, keď tam vzniklo divadelné družstvo, ktorého účinkovanie mimoriadne vyzdvihli aj Národné noviny. Túto tradíciu si obec pestuje i v súčasnosti, keď divadlo s ochotníkmi hrá i starosta. A v hudbe mimoriadne účinne ožívajú struny Končekovcov.
Bokom od ťahov, ale v centre diania
Necpaly, ktoré sú akoby bokom od hlavného cestného i železničného ťahu, ale na historickej Veľkej ceste, majú osobitnú príťažlivosť aj historickou zástavbou. Patrí k nej už spomínaný katolícky kostol z 13. storočia s jedinečnými maľbami, viaceré renesančné i barokové kaštiele a kúrie i neskororenesančný evanjelický kostol z roku 1863. Pritom sídli pod úpätím Veľkej Fatry a je priam predznamenaný byť strediskom vidieckej turistiky.
Tieto hodnoty nám treba pripomínať (všade tam, kde sa nachodia a všetkými spôsobmi), aby obohacovali. Preto i necpalská slávnosť návratu k dejinám má podnetný význam. Iste, počúvame námietku: Z dejín sa nenajeme. Práve to je medzera v našom povedomí i správaní sa, že ich dôsledne nepremieňame rovnako na obživu ducha, ako i hospodárskeho zveľaďovania.
Či ich zreteľne predstavený odkaz nie je účinnejší ako prázdne reklamy?Mišo A. Kováč
