Nedeľa, 18. apríl, 2021 | Meniny má ValérKrížovkyKrížovky

Cez bariéry v nás ťažko hľadať cestu

Každodenný život „vozíčkara„ je veľkým dobrodružst

Život človeka sa zrazu neľútostne radikálne zmení. Príde choroba, posadí ho na kolieskový vozík a on musí začať odznova. Naráža zrazu na prekážky, ktoré si predtým vôbec neuvedomoval a ktoré sa mu predtým javili ako zdravému chodiacemu človeku celkom malicherné...

Prešli sme sa po meste s Katarínou Grichovou, ktorá je tiež odkázaná na invalidný vozík. Je iniciátorkou a predsedníčkou občianskeho združenia Nezávislý život, ktorého hlavným cieľom je integrácia do života ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím ako plnohodnotných občanov.

Skryť Vypnúť reklamu

Martin, mesto prekážok

Začali sme v jej byte. Všetky štandardné byty sú bariérové. Ale aj tie, ktoré sú stavané ako bezbariérové, majú bariéry. Problémy robia občas nefunkčné výťahy, vyvýšené toalety a podobne. „Architekti, ktorí navrhujú bezbariérové byty, by mali konzultovať s tými, čo sú na vozíku, resp. s ľuďmi, čo tam budú bývať a majú zdravotné problémy. Nevedia si to predstaviť, a preto to ani nemôžu urobiť dobre. Vybrala som si klasický byt, ktorý mi veľkosťou vyhovuje. Som s ním celkom spokojná, ale podala som si ešte žiadosť na úpravu bytového jadra,„ hovorí K. Grichová.

Prechádzka po meste,

zmes problémov

Asfaltový povrch chodníkov je popraskaný a rozbitý. Obyčajná prasklina znamená, že malé predné kolieska zapadnú do jamky a človek môže z vozíka vypadnúť. Hoci je zámková dlažba veľmi pekná, vozíčkari ju na chodníkoch vidia neradi. „Pre naše vozíky je veľmi nepraktická, lebo je tam veľmi veľa spojov, okrem toho by ju mali pokladať pozdĺžne v smere jazdy. Často je to naopak a my to cítime,„ vysvetľuje K. Grichová.

Skryť Vypnúť reklamu

Obrubníky sú veľkým problémom pre mechanické vozíky, ale totálnym pre elektrické. Ten jednoducho z obrubníka nezíde. „Preto všetci tí, čo majú elektrické vozíky, ak chcú byť trochu sebestační, idú poza krajnicu. Vodiči a cyklisti ich ale častujú nadávkami.„

Človek na elektrickom vozíku môže ísť podľa zákona po hociktorej strane tak, aby neohrozoval premávku. Avšak vydanie sa na cestu znamená pre neho doslova riziko ujmy na zdraví či dokonca riziko života, no zároveň ohrozuje aj životy ostatných.

Nová pešia zóna

a nevidiaci

„Urobili ju tak, že nevidiaci sú úplne dezorientovaní. Oni chodievali cez centrum a mali už presne zrátané, koľkými obrubníkmi prešli. Tým, že celé námestie urobili rovné, chodia sprava doľava a nevedia presne, kde sa nachádzajú. Mali by pre nich urobiť nejaké orientačné body,„ vysvetľuje K. Gerichová.

Skryť Vypnúť reklamu

Existujú tvárnice, ktoré majú zdrsnený povrch a vníma ich aj nevidiaci. Tie v meste chýbajú. Vozičkári zase nechápu, prečo námestie začína pri prvej budove Matice slovenskej malým kopčekom s mačacími hlavami. Prechod cezeň je dosť obtiažny.

Autobusy takmer neprístupné

Cestovanie autobusmi MHD v Martine je takisto takmer nemožné. K dispozícii nie je plošina, ktorá by vozík do autobusu vyzdvihla. Napríklad v Košiciach, Prešove alebo v Bratislave majú autobusy MHD len jeden nástupný schodík. A keďže je nástupné miesto v týchto mestách vyvýšené, vozičkár sa do autobusu na mechanickom vozíku dostane bez problémov. Takisto neexistuje diaľková doprava, ktorá by mala autobusy s plošinou. „Keďže nie je plošina, to znamená, že vodič nie je povinný pomáhať nakladať vozík. Takže sa môže ľahko stať, že vám nemá kto s vozíkom pomôcť.„

Slovenské železnice majú našťastie k dispozícii vozne s vysokozdvižnou plošinou. Starosti sú ale s tým, že postihnutý si musí týždeň dopredu na Železničnej stanici v Martine a na Nákladnej stanici vo Vrútkach podať žiadosť. „Je to nevýhodné, a na to, že žijeme v pretechnizovanej dobe, aj dosť smiešne. Stretávam sa s veľkou neochotou vlakvedúcich, ktorí nie sú ochotní plošinu spustiť. Radšej ma aj s vozíkom nakladajú ručne, čo môže byť veľmi nebezpečné, lebo nevedia, ako majú vozík správne chytiť. Kedykoľvek môžem z neho vypadnúť. Problém bude asi v tom, že vlakvedúci jednoducho nevedia obsluhovať plošiny,„ ťažká si K. Gerichová.

Vchod a východ

„našikmo„

Dnes už platí zásada, že každá novopostavená budova musí mať vybudovaný bezbariérový vchod. Avšak šikmé plošiny nie sú vždy vybudované správne.

„Niektoré sú nefunkčné, lebo sú šmykľavé. Taká je, napríklad, v divadelnom Štúdiu a na úrade práce. „Jednoducho sa dovnútra nedostanem, ani keď ma tlačia,„ hovorí K. Gerichová. A dodáva, že tam, kde je šikmá plošina, by mali byť dvere odomknuté. To ale napríklad v Štúdiu nerobia. Vo VÚB by mal byť odomknutý výťah, ale ten je mimo prevádzky. Vozičkár preto musí poprosiť okolostojacich, aby išli zariadiť zapojenie výťahu. Na poliklinike na Mudroňovej ulici je síce tiež výťah, ale až na poschodí a vedie k nemu desať schodov.

V obchodnom dome Prior nie sú oficiálne stanovené výťahy pre vozičkárov. Ak sa aj chcú prepraviť v osobnom alebo nákladnom výťahu, narážajú na odpor zamestnancov.

Doslova bariérová je hlavná martinská pošta. Kino Moskva je bezbariérové a „vozičkárov púšťajú„ na predstavenie dolným vchodom. Horší je už predaj lístkov, občan odkázaný na vozík, musí mať so sebou sprievodcu.

Bariéry

v každom z nás

Najhoršie sú ale predsudky ľudí, ktorí človeka hodnotia podľa jeho výzoru. Nesprávajú sa k nemu podľa jeho vlastností, ale podľa toho ako vyzerá.

K. Gerichová: „Nevedia s nami komunikovať a správať sa štandardne, nevedia, čo môžu očakávať. Nemáme na to, aby sme každému vysvetľovali, že sme normálni ľudia. Povedala by som, že na 95 percent je práve toto príčinou, prečo sa tak málo postihnutých pohybuje po námestiach a nezačleňuje sa do spoločnosti. Nemajú silu a chuť odolávať takýmto náporom. Ani zamestnanci v službách a na úradoch s nami nekomunikujú. Jednoducho naviažu očný kontakt s mojím osobným asistentom a mňa nepripustia ani k slovu. Nemôžem sa prejaviť. A toto je všade.„

Ak sa táto bariéra v ľuďoch pohne, pochopia, prečo sa majú búrať bariéry vonku, obrubníky a podobe. „Mentálne postihnutí nemôžu za seba bojovať, ale máme sa od nich čo učiť. Majú kus tvorivosti, spontánnosti, štedrosti. To nám chýba. Nie sú to ľudia, ktorí sú záťažou tejto spoločnosti,„ dodáva K. Grichová.

Preč s prekážkami

Obrátili sme sa so svojimi poznatkami na riaditeľku Útvaru hlavného architekta mesta Martin Vieru Šottníkovú, ktorá pre čitateľov NŽT okrem iného povedala:

„V súlade s platnými predpismi a zákonmi dodržiavame zásadu, že pri budovaní nových verejných stavieb sa musia realizovať v rámci samostatných objektov a prístupov k nim také stavebné úpravy, ktoré vyhovujú telesne postihnutým občanom. V niektorých prípadoch, kde pre „vozičkárov„ nie je možné zrealizovať rampy pre vstup, požadujeme prístup zabezpečiť špeciálnym výťahom – plošinou. Výnimku tvoria objekty zrekonštruované a pamiatkovo chránené, kde sa táto problematika posudzuje osobitne podľa stavebno-technického stavu a možností konkrétnych riešení.„

V. Šottníková sa vyjadrila aj k pešej zóne: „Ak ide o pešiu zónu a prechod nevidiacich osôb cez ňu, nevidiaci majú túto plochu úplne voľnú a bez bariér. Vybavenie drobnou architektúrou a ostatnými objektmi je riešené tak, aby vyhovovalo nevidiacim a slabozrakým. To znamená, že všetky zariadenia a objekty sa dajú identifikovať paličkou. Obdobne je to aj s letnými terasami, ktoré v letných mesiacoch spestrujú a dopĺňajú pešiu zónu. Zvýrazňovanie dlažby špeciálnou úpravou povrchu v rámci pešej zóny by bolo skôr chybou, lebo toto sa používa len pri zmene funkcie a priestoru, napríklad pri prechode z chodníka na vozovku, na železničných nástupištiach a pod. Doteraz sme zo strany zväzu zrakovo postihnutých na pešiu zónu nedostali pripomienky, ale pripúšťam, že je to pre nich nový priestor, ktorý nemajú ešte „zažitý„ a niektorým jednotlivcom sa pozdávať nemusí.

Aj „kopček„ pri Matici slovenskej má podľa nej svoj význam, pretože spomaľuje pri nutnom vjazde automobilov a zároveň vyrovnáva rozdiely v úrovniach rekonštruovanej a nezrekonštruovanej časti mesta. Podľa sklonu by nemal robiť vozíčkarom prechod problémy. V prípade, že tomu tak je, pešia zóna je prístupná aj po existujúcich chodníkoch. Tento prechod do pešej zóny nie je definitívnym riešením, je len ukončením realizácie druhej etapy výstavby pešej zóny v Martine.

„Čo sa týka dopraskaných chodníkov, je to celkom normálny prejav ich používania. Chodníky sa v meste opravujú, ale nie je možné zrealizovať všetky opravy v celom meste naraz. Pri ich rekonštrukcii sa dodržiava zásada, že sa všetky opravy a aj výstavba nových prechodov a chodníkov musí realizovať v súlade s požiadavkami na bezbariérový pohyb chodcov. V súvislosti s tým chcem upozorniť, že v rámci rekonštrukcie vchodu do budovy Mestského úradu v Martine sa stavia bezbariérový vstup.„

Monika Vajdová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  2. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  3. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  4. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  5. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  6. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME
  7. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  8. Festival pre dušu prináša návod, ako si zachovať duševnú pohodu
  9. Slováci sú rekordéri, majú aj 20 vernostných programov súčasne
  10. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť!
  1. Zase pozeráte do obrazovky? Radí fyzioterapeut aj očný lekár
  2. Happy Hour vymysleli námorníci, dnes poteší aj vaše auto
  3. Podcasty zdravotnej poisťovne Union sú najpočúvanejšie
  4. AURES Holdings sa vydáva na západ
  5. Výčínanie počasia spôsobuje najviac škôd v júni
  6. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  7. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  10. Reverzné inžinierstvo na FVT
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 51 944
  2. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 845
  3. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 16 291
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 883
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 9 900
  6. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 735
  7. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 945
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 856
  9. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 6 550
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 5 765
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Sčítanie obyvateľstva bude ešte pokračovať.

1 h
Výstava - História lyžovania v Turci.

História športových aktivít je v meste bohatá.

16 h
Martin neprešiel cez Spišskú.

Vedenie klubu zhodnotilo účinkovanie prvoligového tímu kriticky. Pôsobenie mužstva považuje za najväčšie sklamanie počas štvorročného pôsobenia značky HK.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?