Ratkovo sa koncom minulého roku stalo známym, a to nielen v Turci, požiarmi z 12. a 13. novembra, keď prvý deň ľahlo popolom jedno humno a na ďalší deň zhorelo sotva o dvadsať metrov ďalej sedem humien. Mesiac po požiari, keď z ruín ešte stále bolo cítiť štipľavý zápach dymu, to vyzeralo na hornom konci obce ako po bombardovaní. V tom čase sa Ratkovčania striedali v strážení obce, pretože vedeli, že podpaľač sa môže vrátiť. Nikto ho nevidel, ale, ako sme už písali, Ľubomír Thomka, s ktorým sa rozprávali, mal dojem, že šramot, ktorý počul, mohol spôsobiť aj páchateľ. Žiaľ, polícia dosiaľ nezistila nič, na základe čoho by mohol byť páchateľ dolapený a prípad považuje za uzavretý.
Pravidelné hliadky sú nad ich sily
Pre Ratkovčanov ale nič nie je uzavreté. V tomto roku ešte námatkovo hliadkovali, aby sa im podarilo prichytiť páchateľa, ale nikoho podozrivého nevideli. Keď sme prišli na miesto požiaru po ôsmich mesiacoch, nič podstatné sa na zhorenisku nezmenilo. Namiesto snehu sa síce objavila na mnohých miestach tráva, ale nevideli sme, že by niekto zhorené humno opäť budoval. Posledné v rade patrilo Ladislavovi Šišítkovi. Zhoreli mu dva motory na cirkulároch a plamene by mu zničili aj traktor, ale ten stihli zachrániť. Jeho humno malo rozmery 8 x 12 metrov, teraz si zhotovil provizórny prístrešok na seno, na strechu ktorého použil aj obhorené dosky. Pozval nás do svojho dvora, kde nám ukázal aj obhorený orech. To ale nie je jediný poškodený strom. Plamene ničili aj jablone a iné ovocné stromy. Podobne dopadol aj orech jeho susedky Kamily Tvarožnej, ktorej ohnivé jazyky iba oblízali humno, ale pri hasení požiaru jej vznikla ďalšia škoda. Zaujímalo nás, či ich odškodnila poisťovňa.
„Dostal som od poisťovne peniaze, ale tie na výstavbu nového humna ani zďaleka nestačia. V súčasnosti je stotisíc korún na výstavbu humna veľmi málo,„ povedal nám Ladislav Šišítka
Obavy o novú úrodu
Kamila Tvarožná, ktorej poisťovňa priznala odškodnenie necelých šesťtisíc korún za obhorené humno a za vodou zničené seno pri hasení požiaru, stále nemôže pokojne spávať. Pri našej decembrovej návšteve nám povedala, že podpaľačom bol podľa nej asi duševne chorý človek a doteraz sa jej názor nezmenil. „Čakám, že páchateľ sa môže kedykoľvek vrátiť a podpáliť mi humno, ktoré vlani plamene nezničili. Dodnes mojim susedom požičiavam motyky, hrable, lopaty a iné náradie, ktoré im zhorelo. Nemajú kde uskladniť svoju úrodu. Keď ju konečne zoberieme zo záhrad, podpaľač sa môže vrátiť a znova o všetko prídeme. Ľudia z horného konca Ratkova už ani toľko toho nepestujú a nechovajú. Kedysi sused choval aj býčka, ale teraz sa obáva. Nie sme spokojní s vyšetrovaním polície, ktorá prípad uzavrela s tým, že páchateľ je neznámy.„
Peniaze stačia sotva na strechu
Starostka Ratkova Zdenka Gajdošová nám povedala, že zatiaľ žiadny z poškodených Ratkovčanov nezačal po požiari stavať. Ľudia v obci obmedzili aj chov hospodárskych zvierat, najmä tí z horného konca Ratkova. „Najviac sa obávajú toho, že keď pozbierajú úrodu, môžu znova vyhorieť. Poisťovne im síce vyplatili škodu, ale hovorili, že toľko peňazí stačí akurát na nákup škridle a nie na celé nové humno. Väčšina z nich mala v humne nielen seno, ale aj traktory, stroje a náradie, takže škoda je oveľa vyššia ako odškodnenie. Polícia zatiaľ zistila len to, čo sme vedeli, že požiar nevznikol sám od seba, ale niekto ho založil.
Keď sme sa pozreli na vyhorenú plochu zdola, videli sme, že pri žiadnom z pozemkov nevládne stavebný ruch, a to pravdepodobne z rovnakých dôvodov, aké spomínala Zdenka Gajdošová. Keď nie sú peniaze na motyky, lopaty, cirkuláre, nenájdu sa ani na nové humná.
Braňo Gregor