Udalosťou pri príležitosti uloženia telesných pozostatkov Milana Hodžu na Národnom cintoríne v Martine bolo zaiste i vydanie pomerne rozsiahlej publikácie Milan Hodža - štátnik a politik. Vydalo ju vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied VEDA (Bratislava, 2002). Zostavil ju Miroslav Pekník s kolektívom a publikácia je vlastne už tretím prepracovaným a rozšíreným vydaním zborníka štúdií, ktoré odzneli na vedeckej konferencii o osobnosti Milana Hodžu, ktorá sa konala r. 1992. Ako sa píše v úvode, viacerí autori svoje pôvodné príspevky dopracovali a obohatili o nové fakty a pohľady a zborník bol zároveň rozšírený o nové štúdie, ktoré sa zaoberajú ďalšími aspektami činnosti Milana Hodžu. Zdá sa, že snaha o komplexný pohľad na jedinečnú a vo svojej košatosti aj nejednoznačnú osobnosť našej novodobej histórie sa začína dariť. Historici platia svoje dlhy... No nie všetci rovnako. Úplne zbytočne je totiž publikácia pokazená hneď na začiatku. Ak budeme zhovievaví, tak prinajmenšom humorne vyznieva zemepisný nezmysel PhDr. Dagmar Hornej, CSc., z Katedry politológie FF UK v Bratislave, ktorá vo svojej krátkej stati nazvanej Milan Hodža (životopisná skratka) na 24. str. píše doslova: „Hodžovým rodiskom boli Sučany, malá horská dedinka v strednom Turci, neďaleko Rakše, odkiaľ pochádzala jeho rodina a neďaleko Mošoviec, kde sa narodil Ján Kollár...„ Našim čitateľom nemusíme nič vysvetľovať, ale pre tých, čo nepoznajú turčianske reálie, musíme dodať, že táto veta je skutočne nezmyslom. Sučany rozhodne nie sú v strednom Turci, keďže ležia na Váhu, rozhodne nie sú neďaleko Rakše (ale ani Mošoviec), ale na úplne opačnom konci Turca, no a ešte rozhodnejšie - nie sú malou horskou dedinkou! To je azda najväčšie faux pas, ktoré Hodžových rodákov rozpálilo do biela. Sučany sú štvrtým najväčším sídlom v Turci, majú bezmála 4500 obyvateľov a vždy (aj v čase Hodžových detských liet) pripomínali skôr mestečko než dedinu, nieto ešte malú horskú (ležia totiž na rovine...). Ak už dr. Horná porovnávala Rakšu so Sučanmi, dala prednosť Rakši zrejme iba preto, že sa tam narodil Michal Miloslav Hodža. Keby sa zbavila tohto romantického pohľadu, určite by v nejakej štatistike zistila, že Sučany sú 23-krát väčšou obcou ako malá horská dedinka Rakša...
Mimochodom, historici sa so zemepisom akosi neráčia. Medzi použitými poznámkami k spomínanej stati dr. Hornej je aj tento citát z diela J. F. Rudinského Československý štát a Slovenská republika (Mníchov 1969): „..pravnuk prvého „hodžu„ vrátil sa na Slovensko, vrátil sa ako Hodža a ako slobodný sedliak usadil sa v Rakši, neďaleko oravských Sučian, kde si založil mlyn, kmeňový majetok rodiny Hodžovej...„ Teda, Sučany tentoraz presťahované na Oravu!
Keby som ja napísal vo svojej práci (a nemusela by byť priamo vedecká) taký blud, urobil by som dve veci – ospravedlnil by som sa zainteresovaným a šiel by som sa do tých Sučian pozrieť. Hoci je to od Bratislavy tak strašne ďaleko. Ale, aspoň by som nebol egyptológom, ktorý nikdy v Egypte nebol... Igor Gabaj