V martinskom Divadle SNP hodnotili premiéry uplynulého roka
K tradíciám martinského Divadla SNP patrí zakončiť divadelnú sezónu interným hodnotením inscenácií hier uvedených ako premiéry. Pre sezónu 2001/2002 bol tým dňom pondelok 1. júla. V hľadisku Štúdia D SNP Martin sa zišli zástupcovia všetkých zložiek a pracovísk divadla. Riaditeľ Ivan Giač a umelecký šéf Viliam Hriadel ocenili prácu všetkých v zmenených a sťažených podmienkach, keď divadlo konečne pristúpilo k rekonštrukcii Národného domu a na všetky divadelné (skúšky a predstavenia) aj mimoumelecké aktivity (prenájmy) ostal priestor Štúdia so svojimi 180 miestami.
Predmetom záujmu nasledujúceho hodnotenia - tentoraz dokonca z pera troch namiesto obvyklých dvoch hodnotiteľov (Milan Polák, Dagmar Podmaková, Géza Hisznyan) bolo päť inscenácii sezóny a v poradí: rozprávka Šípková Ruženka podľa bratov Grimmovcov v réžii Braňa Matuščina, Lorcova Krvavá svadba (réžia Jozef Gombár), Miliérov - Polákov Striptíz Tartuffe, Vogelovej Najstaršie remeslo ako návrat senioriek aj režisérskeho „kambeku„ Ľubomíra Vajdičku a Plné vrecká paňazí v réžii Matúša Oľhu. Zapodievať sa podrobným hodnotením určeným súboru je pre potreby bežnej informovanosti verejnosti azda nadbytočné. Pre priaznivcov martinského divadla je ale dozaista zaujímavé konštatovanie prinajmenej v troch oblastiach. Divadelní kritici svorne hodnotia uplynulú sezónu ako sezónu plnohodnotných hereckých výkonov, a to v rámci celého martinského súboru, vrátane návratu protagonistiek Najstaršieho remesla. Divadlu sa tiež vydarilo vsadiť na náročnejšie umelecké hodnoty (Krvavá svadba, Striptíz Tartuffe), bez poklesu diváckeho záujmu a zľavenia v náročnosti u odbornej kritiky. Do tretice trvalých kvalít patrí rozhodne permanentné uvádzanie rozprávkového titulu v každej, teda aj tejto sezóne, a tým systematické uchádzanie sa o dnes detského, onedlho stáleho a verného dospelého diváka, vrátane jeho výchovy dobrom a krásou.
Vlasta Kunovská