Nejedno mesto by mohlo Vrútkam a Vrútočanom závidieť. Toľko známych a slávnych osobností, ktoré im nadelila snáď sama prozreteľnosť, sa na takom malom kúsku zeme azda nikde inde vo svete nenájde. Počnúc najobľúbenejšou slovenskou spisovateľkou Hanou Zelinovou cez hudobného skladateľa Ľudovíta Štassela a súčasným najväčším slovenským géniom a husľovým virtuózom Daliborom Karvayom končiac. Čím to asi je, že v takom malom mestečku sa „urodilo„ tak veľa významných osobností slovenského spoločenského a kultúrneho života? Možno aj tým, že Vrútočania sú na svoje mesto hrdí. Hoci sa dnes už lokálpatriotizmus veľmi nenosí a všetci radšej utekajú do sveta, aby sa mohli pochváliť tým, že žili v New Yorku, Londýne, Paríži alebo na Seychelských ostrovoch, Vrútočania ostávajú verní svojmu mestu, jeho duchu a tým, ktorí z neho vzišli. Nech už akýkoľvek Slovák povie, že býva v zapadnutej „diere„, čím samozrejme myslí rodnú obec alebo mesto, Vrútočan nedá na svoje mesto dopustiť. Ba práve naopak. Aj keď býva na druhom konci republiky, stále sa prizná k tomu, že pochádza z toho milého miesta, kde sa Turiec vlieva do Váhu.
Azda je to aj tým, že Vrútky preslávili Hana Zelinová, ktorá sa v jednom interview pre nemenovaný slovenský časopis prednedávnom priznala, že jej najmilším vlastným dielom je Alžbetin dvor. Príbeh tohto románu, ako všetci, aj vďaka filmovému spracovaniu vedia, je situovaný práve do Vrútok. Kto by sa už potom nebál prihlásiť k tomu, čo slávna spisovateľka rada prízvukuje.
Svoju lásku k tomuto mestečku azda najkrajšie vyspieval vo svojej knižke nedávno zosnulý Rudolf Čanáloši. Nedalo mu, aby Vrútky jeho detstva a mladosti navždy zapadli prachom spomienok. Chcel kúsok tejto čarovnej atmosféry, keď sa ešte dali na jarmoku kúpiť kvasené uhorky, zanechať i pre súčasnú i nasledujúce generácie. Myslím si, že sa mu to skvele podarilo.
Vrútky so sebou nesú vôňu hrdosti a slávy, a azda aj preto sa Vrútočania bez strachu za ňou vyberajú.Monika Vajdová
