Až teraz je to paradox. Keď dokončili a verejnosti odovzdali druhú časť centrálnej mestskej zóny v Martine, ako čierna škvrna na bielej káve začala do okolia trčať schátralá fasáda druhej najcennejšej budovy v tejto časti mesta - fasáda Národného domu. Národná kultúrna pamiatka, cez ktorú prešli dejiny slovenskej kultúry i politiky, kedysi pýcha turčianskeho mesta - dnes špatí jeho centrum. To sa nielen má, ale aj musí zmeniť. Ak ešte medzi nami zostal zdravý rozum...
V roku 1995, po desiatich rokoch stavebného ruchu i ticha, bolo dokončené veľkorysé divadelné Štúdio s tým, že stavbárske úsilie sa presunie vedľa, na historickú budovu Národného domu, sídlo Divadla SNP. No, bolo treba čakať dlhých 7 rokov, kým sa tak stalo. To už dielo architekta Blažeja Bulu vysielalo – napr. aj morseovkou odpadávajúcej omietky - varovné signály Save Our Selves! To už trochu pohlo „svedomím štátu„, vláda našla rezervu a na realizáciu zdecimovaného projektu obnovy našla necelých 16 miliónov korún. Verejná zbierka, ktorú vyhlásila martinská radnica, priniesla ďalšie bezmála 2 milióny Sk, no a s tým sa pustilo Divadlo SNP ako investor začiatkom tohto roku do rekonštrukcie, ktorá by mala celkove „spotrebovať„ 110 miliónov korún. Tak to aspoň vyplýva z materiálu, ktorý minulý týždeň prerokovala vláda SR. Čítame v ňom ďalej, že stavba bola uznesením vlády SR č. 782/2001 zaradená medzi prioritné stavby programu verejných prác na roky 2002 až 2004...Uvidíme!
Slabé S.O.S. sa začalo ozývať opäť začiatkom júna. Vtedy už bolo jasné, že pridelené prostriedky sa míňajú a prázdna investorská kasa môže byť dôvodom ďalšieho stavbárskeho ticha. Navyše D SNP sa ako investor ocitlo v kurióznej situácii - bývalý zriaďovateľ Krajský úrad Žilina už nemá od 1. apríla v tomto smere kompetencie a nový zriaďovateľ - Žilinský samosprávny kraj ešte nemá žiadne peniaze... Pomôcť mohlo jedine martinské úsilie, lebo býva zvykom, že bez snahy „zdola„ sa bratislavské ľady ťažko hýbu... Do noty však zahrali blížiace sa voľby, obdobie dobrých sľubov a dobrých skutkov. Verme, že nielen to bol motív premiéra M. Dzurindu, ktorý dvakrát v dňoch nedávno minulých sľúbil urobiť všetko pre pridelenie ďalších potrebných prostriedkov na rekonštrukciu pamiatky. Zrejme aj to spôsobilo, že vláda koncom júna „priklepla„ Národnému domu viac ako 24 miliónov korún, čo bude stačiť na financovanie tohtoročných prác. Dobrú úroveň a zvýšenú intenzitu správne smerovaného lobbingu sme konečne zachytili aj z martinskej strany, konkrétne z divadla a radnice. Aj teraz bude dôležitý, lebo vládou odklepnuté peniaze ešte nie sú peniazmi na účte. Tou trasou sa vydať môžu, ale doraziť do cieľa nemusia...
Berme to ale tak, že dorazia a rekonštrukcia bude môcť pokračovať v nezmenenom tempe. Azda po tých dosť napätých týždňoch príde uvoľnenie a v ňom sa v „kompetentných hlavách„ rozsvieti poznanie, že zachraňovať a udržiavať národné pamiatky nie je žiadny plezír, ale morálna povinnosť každej generácie.(baj)
