Kvôli komplikaciám spojeným s rekonštrukciou Národného domu plánujú martinskí divadelníci odpremiérovať o jedno predstavenie menej
O tom, čo je za nami v končiacej sa divadelnej sezóne a čo môže martinského diváka v hľadisku divadelného Štúdia čakať od septembra v novej sezóne hovoríme s Viliamom Hriadelom, umeleckým šéfom Divadla SNP Martin.
Naše divadlo má za sebou umeleckú sezónu, do ktorej „neumelecky„ zasiahla obnova „starej budovy„. Začiatkom februára sa – konečne! - začali v Národnom dome stavebné a rekonštrukčné práce. Súčasný repertoár je - vrátane nových inscenácií od ich premiér - koncipovaný na podmienky oveľa menšieho javiska Štúdia. Ako sa táto skutočnosť zrkadlí v dramaturgii pri výbere hier?
Zatvorenie Národného domu pre rekonštrukčné práce ovplyvnilo najmä niektoré staršie, divácky príťažlivé a žiadané inscenácie. Pretože sa svojou scénografickou výpravou nedali bez umeleckej ujmy preniesť do oveľa menšieho Štúdia, divák ich už neuvidí. Takto sme sa museli vzdať obľúbeného Frajera. V dramaturgii nových hier sa už počítalo s tým, že budeme hrávať iba v Štúdiu. Počas divadelných prázdnin sa urobili niektoré potrebné úpravy so zväčšením hracieho priestoru, inštalovala sa opona, javisko sa upravovalo na klasické kukátko. Vychádzame z toho, že martinské divadlo je aj zájazdové, preto scény k jednotlivým titulom musia počítať nielen s nadhľadovým priestorom v Štúdiu, ale tiež s javiskovými možnosťami zájazdových štácií. Obnova s uzatvorením javiska Národného domu priniesla divadlu časový a priestorový stres. Namiesto dvoch scén sa na jednom musí hrať, skúšať, prenajímať ďalším aktivitám, a tak vznikajú často situácie, keď sa všetko dá len ťažko zosúladiť. Niektoré hry sa potom málo obohrávajú, a to je dôvod, prečo uvažujeme v budúcej sezóne premiérovať o jeden titul menej ako doteraz.
Aká bola sezóna 2001/2002 v Divadle SNP Martin z pohľadu umeleckého šéfa divadla? Čo sa rozhodne vydarilo, kde ostávajú prípadné resty, ak sú a treba o nich hovoriť?
Aj v tejto sezóne sme uplatnili pri dramaturgickom výbere hier klasický osvedčený model. Na úvod sme uviedli rozprávku Šípková Ruženka, ktorá sa od premiéry teší veľkej obľube detského a kupodivu aj dospelého diváka. Ďalšie z titulov sme vyberali s dôrazom na umelecké ambície martinského divadla. Lorcova Krvavá svadba nemá taký masívny ohlas u divákov, ale je hrou, ktorá potvrdzuje vysokú disciplínu a kolektívnu sústredenosť umeleckého súboru, až nevídanú na pomery zájazdového divadla. Striptíz Tartuffe, po Done Juane druhý zo zamýšľaného moliérovského triptychu, zasa potvrdil tendenciu, že vysoká umelecká laťka nemusí byť na prekážku obľube ani u bežného diváka. Dobrý zámer pri výbere hier sa osvedčil v kladných ohlasoch publika a aj u divadelných kritikov. Náš Striptíz…sa dostal aj do výberu na medzinárodný Mittelfestival v talianskom Cividale, aj keď sa jeho nominácia nakoniec nepotvrdila. Štvrtou hrou - Najstarším remeslom - sme zasa ponúkli priestor herečkám z predchádzajúcej osvedčenej generácie, a ukazuje sa, že toto etické gesto bolo veľmi dobrým dramaturgickým ťahom. Inscenácia v podaní pätice „senioriek„ je stále vypredaná a máva v hľadisku dokonca pravidelné ovácie postojačky. Ukázalo sa, že niekedy divadlu pomôžu k úspešnosti pri výbere a zaradení do dramaturgického plánu sezóny aj takéto mimoumelecké okolnosti. Po záverečnej premiére a vzápätí aj zájazdovej šnúre na východe s Plnými vreckami peňazí, poslednej inscenácii pred divadelnými prázdninami, môžeme povedať, že sezóna 2001/2002 splnila očakávania.
Dá sa predpokladať časový priebeh rekonštrukcie Národného domu a s tým spojený predpoklad návratu divadelnej produkcie martinského súboru na jeho javisko?
Všeličo si trúfam predpovedať, ale v tomto prípade by nepomohlo vari ani obrátiť sa k vešticiam do Delf. Závisí to od veľmi veľa ľudí a mnohých okolností….
V divadle je to tak trocha ako v škole. Jedna sezóna síce končí, ale v pracovni umeleckého šéfa, dramaturga, režisérov, vo vedení divadla sa tá nová začína v poriadnom časovom predstihu. Do skutočného začiatku otvorenia novej divadelnej sezóny síce ešte nejaký ten prázdninový týždnik uplynie, no o plánoch a predpokladoch už čo-to určite môžeme…
Už teraz vieme, že sa v novej sezóne zníži počet premiér z obvyklých piatich na štyri, čo však nevylučuje zaradenie podobného minititulu, ako je ešte stále v repertoári prítomná rozprávka Perníková chalúpka. Prvou hrou a prvou premiérou je do tretice prvotina Evy Maliti-Fraňovej,víťazný Krcheň Nesmrteľný. Autorka i titul sú víťazi druhého ročníka súťaže pôvodnej slovenskej hry DRÁMA 2001 a ako reklamu na tretí ročník Divadelného trojboja ju divadlo bude premiérovať v polovici októbra. Moliérovskú trojicu hier uvádzaných jedným režisérom uzavrieme premiérou známej komédie Lakomec, opäť so zámerom naplniť umelecké ambície divadla a zároveň nestratiť divácku príťažlivosť. Uvažovali sme o tom, že by bolo dobré dať zasa raz v martinskom divadle príležitosť pánu Shakespearovi, a tak na javisku ožijú Veselé paničky Windsoru. Štvrtým titulom bude v minulosti osvedčená vlastná autorská tvorba z domácich zdrojov. Dvojica Jozef Gombár a Róbert Mankovecký pripravia komorný kabaret s vlastnými pesničkami a poéziou. Okrem pravidelnej premiérovej skladby pre domáce publikum a divákov na zájazdových štáciách nás čaká séria tradičných aj nových hosťovaní na festivaloch a prehliadkach. Zavedený festival Slovenské divadlo v Prahe (Divadlo bez Zábradlí), mladého diváka v Divadle pod Palmovkou, moravský festival Setkáni/Stretnutie, tak trocha družobné Tarnowské divadlo v Poľsku a – ak vyjde – tak aj účasť martinského Divadla SNP na divadelnom festivale v Rusku. Na začiatok sezóny potešíme domáce martinské publikum dohodnutými „hosťovačkami„ z iných divadiel: z Poľska príde Tarnovské divadlo v septembri s Čechovovým Žartom, v októbri zahosťuje na našom javisku bratislavské SND s Ionescovými Stoličkami a v novembri zahrá Palárikovo divadlo z Trnavy hru J. N. Nestroya Chudoba cti netratí.
Vlasta Kunovská
