V prvý aprílový deň tohto roku vošiel do platnosti zákon č.49/2002 Zb. o ochrane pamiatkového fondu. Zákon spresňuje úlohy orgánov štátnej správy na úseku ochrany kultúrnych pamiatok Ministerstva kultúry SR, ako ústredného orgánu štátnej správy, Pamiatkového úradu SR (PÚ SR) a Krajských pamiatkových úradov (KPÚ).
Preto sme zašli za PhDr. Janou Slameňovou, pracovníčkou Krajského pamiatkového úradu Žilina a vedúcou pracoviska v Martine, aby sme zistili, ako sa nový úrad etabloval.
Zákona zmenil nielen názov inštitúciu (pôvodne Slovenský pamiatkový ústav), ale aj náplň nového úradu.
Pamiatkový úrad SR má celoslovenskú pôsobnosť a vykonáva , okrem odborných činností, v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú KPÚ. Zákon ustanovuje pôsobnosť a úlohy KPÚ na území kraja totožnom s územím samosprávneho kraja, so sídlom v krajskom meste. Martinské pracovisko je tak detašovaným pracoviskom KPÚ Žilina. Medzi naše úlohy patrí najmä vydávanie rozhodnutí v správnom konaní pri záchrane, obnove, využití a prezentácii kultúrnych pamiatok a nehnuteľností nachádzajúcich sa na pamiatkových územiach, teda v pamiatkových rezerváciách, pamiatkových zónach a ich ochranných pásmach. KPÚ je zároveň príslušným orgánom v rozhodovaní o porušení zákona a o ukladaní pokút.
Nový zákon priniesol so sebou zmeny. Môžete spomenúť najdôležitejšie z nich?
Zmien je viac, napr. zákon po prvý raz vymedzuje „ochranu pamiatkového fondu„ ako konkrétnu činnosť, ktorá spočíva najmä v predchádzaní a obmedzovaní takých zásahov do pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia, ako aj v odstraňovaní následkov takýchto zásahov v stanovených opatreniach na nápravu. Spôsob ochrany sa nediferencuje, na rozdiel od predošlých zákonov. Dnes sú všetky hnuteľné a nehnuteľné veci vyhlásené za kultúrne pamiatky a zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu podľa tohto zákona „národnými kultúrnymi pamiatkami„.
Ako hodnotíte tieto zmeny?
Na základe nových zmien a pôsobenia nového zákona sa zjednodušujú predchádzajúce administratívne postupy pri vyhlasovaní a zrušovaní vyhlásenia hnuteľných a nehnuteľných vecí za kultúrne pamiatky, ako aj postupy pri vydávaní rozhodnutí. Jednotlivé ustanovenia zákona upravujú práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, ako aj pôsobnosť orgánov verejnej správy pri ochrane, obnove a využití pamiatok. Ochrana pamiatok ostáva povinnosťou vlastníkov, pričom vlastnícke práva nie sú zákonom dotknuté. Ostatné orgány, ktoré vydávajú rozhodnutia podľa osobitných predpisov, môžu svoje rozhodnutia týkajúce sa aj pamiatok a pamiatkových území vydať len na základe rozhodnutia KPÚ. Takto sa záujmy chránené zákonom uplatňujú najmä pri obnove nehnuteľných kultúrnych pamiatok, na ktoré sa vzťahuje zákon č.50/1976 Zb. z o územnom plánovaní a stavebný zákon v znení zákona č.103/1990 Zb. a zákona č. 262/1992 Zb. Z tohto hľadiska sa javia zmeny ako pozitívne.(vm)
