V oficiálnej vládnej delegácii, ktorá bola od nedele 23. do utorka 25. júna v USA, konkrétne v Chicagu, aby dopravila telesné pozostatky Milana Hodžu na Slovensko, bol aj prednosta Mestského úradu v Martine Stanislav Janiš. Po návrate do Martina sme mu položili niekoľko otázok.
Čo na vás najviac zapôsobilo počas vášho krátkeho pobytu v USA?
Najviac azda to, že sme robili Chicago takpovediac na otočku, v podstate za nejakých 50 hodín sme urobili cestu Bratislava – Chicago a späť. Nebol to teda žiaden výlet, nemali sme ani minútu voľného času. Program bol taký bohatý, že sme stačili absolvovať akurát všetky predpísané oficiálne stretnutia a vlastne už nič viac. Navyše cestou z letiska do hotela sa nám pokazil autobus, a tak sme hotel vynechali a do poriadku sa dali v bojových podmienkach. Azda nebolo na nás vidieť, že sme 12 hodín sedeli v lietadle.
Aké dojmy ste si priniesli zo spomínaných stretnutí?
Zážitkom bolo hneď to úvodné stretnutie s predstaviteľmi spoločenského života mesta a tam žijúcou slovenskou komunitou. Necítili sme sa ako v ďalekom cudzom svete, väčšina pozvaných hostí mala buď korene, alebo nejaký iný vzťah k Slovensku, takže to bola taká skoro rodinná udalosť. Bolo to úprimné posedenie, kde bola aj príležitosť na propagáciu Martina. Snažil som sa ju využiť, ako sa dalo, mal som so sebou monografiu, cédečko a bedeker o Martine, teda všetko, čo môj kufor uniesol. Celé to podujatie organizoval historik Tomáš Klimek Ward – honorárny konzul SR v Chicagu, ktorý síce nie je rodák zo Slovenska, ale slušne hovorí po slovensky, má k Slovensku vrelý vzťah a aj svoj profesionálny záujem orientuje na históriu tohto európskeho regiónu. Jemu som oficiálne odovzdal monografiu o Martine.
Mali krajania v Chicagu nejakú predstavu kde a aký je Martin?
Časť ľudí mala, no a tí, čo ju nemali, tí ju získali... Podstatné bolo, že väčšina vedela, o čo kráča. Že to má súvislosť s Hodžom, ktorý sa narodil na Slovensku a ktorý bude čo nevidieť druhý raz pochovaný, tentoraz doma a že to bude na Národnom cintoríne v Martine. A kde je ten Martin a kto všetko na tom cintoríne leží, to sme im, samozrejme, radi prezentovali.
Mali ste dojem, že sa v USA vie vôbec, kto to bol Milan Hodža?
V súvislosti s dlho pripravovaným prevozom jeho telesných pozostatkov bol aj tam zvýšený záujem médií o Hodžovu osobnosť. Zaujímavé bolo aj stretnutie v pondelok na poludnie v Benediktínskej univerzite v Chicagu, ktoré bolo vlastne diskusiou historikov o diele a odkaze Milana Hodžu. Mal som dojem, že aj ľudia v USA urobili dosť pre to, aby priblížili Hodžovu osobnosť, aby sa čo najviac dozvedeli o človeku, ktorého sme im obrazne povedané – prišli vziať domov... Prejavilo sa to potom aj popoludní na pietnej ceremónii v kostole Trinity Lutheran Church, ktorú celebroval biskup Juan Cobrda a farár Rudolf Shintay. Trochu výnimočné a určite zaujímavé bolo, že celá cirkevná ceremónia i spevy boli v slovenčine. Jediné, čo zaznelo v angličtine, boli príhovory ministra Milana Kňažka a nášho veľvyslanca Martina Bútoru... Celý akt odobierky a vynesenie truhly z kostola, to všetko mali na starosti americkí Slováci a bolo vidieť, s akou pietou k tomu pristupovali. Svoju pozornosť tomu venovali aj médiá, napríklad CNN bola na celom obrade a snímala aj rozlúčku na letisku, ktorá sa uskutočnila s poctami, aké náležia štátnikovi. Celá tá atmosféra aj na letisku bola dojímavá a naozaj, ako sa hovorí – útočila na city.
Bolo to nad vaše osobné očakávanie?
Priznám sa, nečakal som kus tej úprimnosti, ktorá tam bola. Iba v duchu som si želal, aby to bolo také – no a keď sa to splnilo, bol som o to viac a príjemnejšie prekvapený. A ešte jeden osobný pocit k celej tejto téme - som rád, že som mohol byť pri tom.(ig)
