Mestská polícia Vrútky počas minulého roku objasnila 18 skutkov poškodzovania cudzieho majetku, od začiatku tohto roku až päť. Zaradila sa tak na popredné miesto na Slovensku v objasnenosti prípadov týkajúcich sa sprejerstva.
Ako pre NŽT povedal Peter Šimkovič, odhaľovanie organizovaných skupín sprejerov je veľmi náročné. Je ťažké nielen ich prichytiť pri čine, ale zároveň im ich čin aj dokázať, pretože občania majú strach svedčiť. Obávajú sa totiž, aby nabudúce nenašli „vymaľovanú“ fasádu aj svojho domu. Okrem toho v regióne chýba grafológ. S jeho pomocou by bolo vinníkov oveľa jednoduchšie identifikovať. Medzi sprejermi (v roku 2001) bola jedna organizovaná skupina deviatich školopovinných – maloletých, dve skupiny štyroch mladistvých ľudí a jeden maloletý.
Peňažný trest, ktorý im udelil Okresný úrad v Martine, riešil tento priestupok blokovou pokutou. Táto suma je však v porovnaní so škodou, ktorú spôsobili prinízka. V susedných Čechách je sprejerstvo od 1. júla 2001 hodnotené ako trestný čin a za poškodenie budov hrozí sprejerom trest odňatia slobody až do výšky osem rokov. V súčasnosti sa už aj na Slovensku pripravuje novelizácia zákona, v ktorej by sa poškodzovanie štátnych budov malo klasifikovať ako trestný čin. Zatiaľ sa poškodzovanie cudzieho majetku hodnotí ako trestný čin v tom prípade, ak vyčíslená škoda prekročí hranicu minimálnej mzdy.
Podľa vyjadrenia P. Šimkoviča sprejermi sú prevažne mladí ľudia vo veku do 20 rokov. Východisko z tejto problematiky vidí v prevencii už na základných školách. Sklony k sprejerstvu sa podľa neho začínajú už v druhom a treťom ročníku základnej školy. Žiaci si začínajú „čarbať„ najprv do zošitov, potom prechádzajú na novinové stánky, ktoré „zdobia„ fixkou. Keď sú starší, prechádzajú do väčšej skupiny sprejerov, kde začínajú najprv strážením, a potom sa začnú prejavovať aj sami.
Mestská polícia preto kladie dôraz na prevenciu a vykonáva ju formou prednášok na vrútockých školách, čomu sú naklonené aj vedenia týchto inštitúcií.
(mov)